Pri vchode nás víta mladý muž s dvoma asi pištoľníkmi. Je to však farár Ivan Kňaze a jeho kapláni Igor Škrabák a Dušan Pecko. Práve začína 8. farský ples kresťanských rodín v Mikušovciach, tristo ľudí z osem filiálok (Pruské a Dulov, Horovce, Tuchyňa, Bohunice, Krivoklát, Vršatské, Podhradie, Mikušovce) sa prebojovalo k vstupenkám, pri sviečkach im vyhráva kapela Melódia a cimbalovka Vršatec. Budeme sa tu iba modliť? pokračovanie článku
Z posledných 6 článkov môjho blogu som 5 venoval spomienke na rôzne osobnosti: N.Wienera, V.Havla, K. Ježíka, F. Nera a H. Albrechta - prečítalo ich temer 12 tis. ľudí. Na návrh Združenia kresťanských seniorov Slovenska som na kandidátke strany č. 2 - KDH kandidátom číslo 34. Vo voľbách 2010 som z č. 50 skočil na č.11, krúžkovaním som získal 6230 preferenčných hlasov, do parlamentu mi chýbalo 243 hlasov. V pár článkoch predstavím svoje názory na problémy sveta, Európy a Slovenska a navrhnem možné riešenia. V tomto článku z nadhľadu opíšem, ako sme dospeli k dnešnému stavu spoločnosti. V druhom uvediem úvahu o našej najstaršej strane - KDH, ktorej členom som od r. 1989. V treťom načrtnem, čo by som robil ako poslanec, keby motyka vystrelila. pokračovanie článku
V tomto roku bolo 65. výročie inštalácie prvého elektronického počítača ENIAC. Meral 30 metrov, vážil 30 ton, mal 17 tisíc nespoľahlivých elektrónok. Vznikal v USA počas vojny pre rýchlejší výpočet dráh striel, inštalovali ho až vo februári 1946. Praotec dnešných počítačov vznikol na základe novej vedeckej disciplíny – kybernetiky, jej otcom bol Američan Norbert Wiener (1894-1964). Nebyť jeho knihy: Ja, matematik (vyšla ako Môj život v r. 1970 v Mladej fronte), nebol by som sa 27 rokov naplno venoval vede v matematike. Wiener v knihe hovorí o vášnivej práci matematika, o nikdy nekončiacom premýšľaní a tvrdých požiadavkách na vedcov. Zapamätal som si túto jeho vetu: „Vedec by mal byť hnaný takým neodolateľným tvorčím pudom, aby bol dokonca sám ochotný, ak nie je za svoju prácu plátený, zaplatiť, aby mal možnosť ju konať". pokračovanie článku
Celý svet pozná toto meno, ktoré takto vyslovoval. Jeho osoba spája mnoho vlastností, ktoré kladne ovplyvnili našu novodobú históriu. Práve som na ČT2 dopozeral zaujímavé pásmo o Havlovi, spomienky na obdobie od nežnej revolúcie do ustanovenia novej vlády ČSFR 29.6.1990, v ktorej som mal česť tiež byť. Práve Havel vymyslel vtedy novú funkciu podpredsedu vlády ČSFR pre ľudské práva a ustanovil ma do nej. pokračovanie článku
Dnes je 100 rokov od dosiahnutia Južného pólu Nórom Roaldom Amundsenom. Svoj Pól dobyl a už sa z neho nevrátil 14.12.1998 aj Karol Ježík, vtedajší šéfredaktor SME. pokračovanie článku
Pi-klub je výborná partia, na ktorej sa pre jej vekový priemer neprejavuje demografická kríza. Má časté ro- a pi-kovania, cez Wikileaks už niečo preniklo aj na verejnosť http://jozefmiklosko.blog.sme.sk/clanok.asp?cl=255892
Včerajšie novembrové zasadanie bolo v znamení ukončenia krízy, pretože Jožko Burdan mal 60-ku. pokračovanie článku
Na dnešný deň mám v kalendári značku FN - najznámejší taliansky herec vo svete, fešák s modrými očami, Franco Nero, vlastne Francesco Sparanero, má 70 rokov. Mladšia generácia ho asi menej pozná, najmä ženy, si ho však dobre pamätajú, veď hral vo vyše 155 filmoch. Moje priateľstvo s ním začalo náhodným stretnutím na oslavách 40. výročia Domu Dona Bosca na úpätí hory nad starorímskym Tivoli, v detskom domove mládeže zo 17 krajín, pre ktorý založil a sponzoroval Nadáciu Don Bosco. Hneď bol priateľsky, potykali sme si, lúčili sme sa s jeho pozvaním detí – domovákov zo Slovenska, ktoré sa z rôznych dôvodov, žiaľ, neuskutočnilo. Naše stretnutia pokračovali, už o týždeň sme si zahrali futbal – ottocalcio. Vlani, na návšteve Ríma som mu zavolal, zdvihol, bol v Neapole, futbal sme odložili. Napadlo mi to včera, keď Neapol nabil Manchester City 2:1. Franco si pri Hamšíkovej žrdi isto spomenul na Slovensko. Bol to zápas, pri ktorom ani Vezuv nemohol zostať chladným. pokračovanie článku
Prof. Ján Albrecht bol univerzálnou osobnosťou našej hudobnej kultúry. Pôsobil ako pedagóg, muzikológ, vedec, humanista, maliar, komorný hráč na violu a organizátor hudobného života. Bol zakladateľom súboru Musica eterna, ktorý sa orientoval na starú hudbu. Bol znalcom vedy a umenia, najmä výtvarného, mal rád matematiku, nezištne pomáhal študentom. V dnešné, 15-té výročie jeho smrti si spomeniem na moje stretnutia s ním. Bolo by dobré, keby jeho žiaci a známi pridali v diskusii aj svoje spomienky. Pripomínam, že jeho otec, Alexander Albrecht (1885-1958), bol dirigentom, skladateľom a organistom v Dóme sv. Martina. pokračovanie článku
Prvý dnešný novorodenec dovŕšil 7 miliardu obyvateľov zeme. Na sviatky Všetkých svätých a Pamiatku zosnulých pôjdu veriaci aj neveriaci k hrobom svojich blízkych. Svetielka ľudskej lásky budú zasa svedčiť o tom, že na nich nezabúdame. Spomenieme si aj na milióny zavraždených v hitlerovských a stalinských koncentrákoch, na milióny, ktoré aj toho roku zomreli vo vojnách, hladom, pri nehodách, epidémiách, zemetraseniach, aj na milióny nenarodených. Dnes končí mesiac úcty k starším, blíži sa rok 2012 - Európsky rok aktívneho starnutia a solidarity medzi generáciami.
Ľudský život, to je mladosť, dospelosť, staroba a smrť – jar, leto, jeseň a zima – orgován, lipa, chryzantémy a zasnežený cintorín. Na tretie výročie môjho prvého blogu dovoľte pár slov k týmto rôznorodým témam. pokračovanie článku
Vášne a diskusie upadajú, kocky boli vrhnuté, je rozhodnuté, ale otázky zostávajú. Euroval máme, vládu nie. Come back ohlásil Fico, kvôli voľbám prvýkrat súhlasil s koalíciou, ktorá bude po voľbách pravoľavá, ako v Nemecku. Tí, neboli to všetci, ktorí sa doteraz vzájomne urážali, sa na seba usmievajú. Tí, čo do minulej vlády a jej predstaviteľov doteraz kopali, sa čudujú a ronia krokodílie slzy. Vlk nie je sýty, baran nie je celý a po pochvale z Bruselu, nás nevyhodili ani z EÚ, ani z Eurozóny a Schengenu. Svet si uvedomil, že aj Dávidko môže vystrašiť Goliáša. Aj malé krajiny môžu mať názor, že kráľ je nahý. V EÚ je 9 krajín menších ako my, ak sa raz spoja, aspoň krajiny V4, budú nás veľkí brať vážnejšie. Ako predsedovi Združenia kresťanských seniorov Slovenska mi napadlo: Požičajme si niekde, však je kde, pred voľbami zvýšme trojnásobne penzie, vyhráme voľby a dlh? - niekto zatiahne! Všetci sú po uši zadĺžení, nikto nevie u koho. Ohrozené sú najmä banky, ktorým sa dobre darí, ale na záchranu potrebujú podľa riaditeľky MMF iba 200 miliárd Euro. Občan z ulice? – vyznaj sa v tom! pokračovanie článku
Jediná krátka schôdza orgkomitetu (Caco, Dede, Saky a Dodo) v predvečer olympiády a ráno to prepuklo (Caco som ja, Dede je brat Marián, Sakyho Steszkála otec bol súkromný stolár aj za komunizmu, mal 10 detí a večer občas „pilinovú“ polievku. Dodo Holka bol prífrcok šprintérskej rodiny: Lajo vedel 100-ku pod 11 s., Marta bola majsterka Slovenska na 60 m. Obidvaja už behajú za AC Nebo. Právo na priamy prenos 8. KOH kúpilo CNN a Wikileaks, ale 11.septembra mali iné úlohy... pokračovanie článku
V mene KOV (Kalvárskeho olympijského výboru - Caco, Dede, Šuďo, Saki, Filip), ktorý sa ešte nestihol stretnúť, týmto vyhlasujeme a všetkých pozývame na 8.Kalvárske olympijské hry, ktoré sa uskutočnia 10. septembra v Nitre na Kalvárskom ihrisku (pod kostolom) za účasti 120 registrovaných Kalvárčanov a Kalvárčaniek (vekový priemer 70). Pretože temer nik z nich nemá emajl, iba niektoré pretekárky majú emajlové kastróle, internetovo vyhlasujeme tieto úlohy a tento program: pokračovanie článku
Hocaká podenková senzácia, pikantnosť, demonštrácia pár stoviek ľudí, či výsledok podpriemerného futbalu sa na titulkoch médií objaví hneď. O včerajšom nočnom stretnutí pápeža s miliónom mladých a dnešnej omši s dvoma miliónmi väčšinou mladých, však média mlčia, ako partizán pri výsluchu. Je to nehoráznosť, nie omyl, ale zámer. Písať o nadšených mladých kresťanoch z celého sveta, ktorí v búrke kľačali v blate pred svätostánkom, nie je zaujímavá téma. Musím k nej teda narýchlo niečo napísať. pokračovanie článku
Minule som sľúbil napísať pokračovanie posledného článku o zaujímavom živote v socializme. Tentoraz kľúčovými slovami budú: Maluch, TK, krčma Santa Puelo, Napoleon, rýchla Fourierova transformácia, Aida, Big Bang, Ljubiteľ (foto na perexe), Žiguli, 1. máj - sviatok práce, Taurija. Kto ich nepozná, mal by sa viac venovať histórii, najmä dejinám MRH (medzinárodného robotníckeho hnutia). pokračovanie článku
V roku 1983, za komunistického socializmu, som za kapitalistické bony lacno kúpil ojazdenú bielu Fiatku 126 – Bambíno, auto väčšie vnútri ako zvonku. Páčilo sa mi, že na kapote malo červeno-bielo-zelený pás. Pripomínalo mi to mesto Fiatiek, aj Juventus Torino, ich famózneho Dina Zoffu a Paula Rossiho, ktorého pustili rovno z vyšetrovačky a dištancu za ovplyvňovanie zápasov na majstrovstvá sveta v r. 1982, kde šiestimi gólmi prispel k tomu, že vo finále Taliani porazili Nemcov 3:1 a stali sa majstrami sveta. Na Bambíne som jazdil so štyrmi bambínami a jednou siňorou. Spomienky na čas, keď Maďari za mnou vykrikovali „elöre“, opíšem na dvakrát. Pripomínam pojmy, ktoré už mnohí nepoznajú: socializmus, Trabant, bažant, Wartburg, Tuzex, Embéčka, NDR, VB, Laurel a Hardy, prokouš, VPS, Reduta, bony (za 5,50), Chopin a Liszt, obaja F., Ö3, SAV, Štb. Opýtajte sa dedka, čo chcel nimi autor povedať! pokračovanie článku
IM mi bol sympatický, mladý, fešák, úspešný podnikateľ, ktorý svojimi inzertnými regionálnymi novinami s dobrými postrehmi s nákladom 1,5 milióna kusov odvážne ťal do Ficovej vlády. Po voľbách, v ktorých sa stal poslancom, začal „Murdochovou“ reklamou, keď ho chceli podplatiť 20 melónmi. Šokované Slovensko prvýkrát prinútil venovať sa jeho „vtipu“. Potom bolo tých populistických vtipov stále viac, stali sa pracovnou metódou. IM a jeho traja mušketieri všetko vedia, stali sa jedinými spasiteľmi Slovenska. Podozrivé bolo, že kto si dovolil mať iní názor, stal sa ich nepriateľom. Keď toho už bolo veľa, napísal som 26.2.2011 blog na http://jozefmiklosko.blog.sme.sk/clanok.asp?cl=257840 a vec sa zdala vybavená. pokračovanie článku
13.5.1981, na 64. výročie prvého fatimského zjavenia bol spáchaný atentát na Jána Pavla II. 41 dní potom sa začali medjugorské udalosti, ktoré trvajú dodnes. Pred 25 rokmi som na Žiguláku s manželkou a štyrmi deťmi navštívil prvýkrát na 27 hodín Medjugorie. Nasledovná reportáž z tejto návštevy - je podstatne skrátená, vtedy mi ju nechceli uverejniť ani v samizdate. Berte ju ako svedectvo spred štvrťstoročia, keď sme sa náhle stretli s radostným tajomstvom. Dnes je už známy pozitívny vzťah aj bl. Jána Pavla II. k týmto mystickým udalostiam. Vyjadril sa, že Medjugorie je pokračovaním a naplnením Fatimy, že je duchovným centrom sveta, že keby nebol pápežom, bol by spovedníkom v Medjugorii. Napriek názoru kúrie pápež vyslal slovenského biskupa P. Hnilicu do Medjugoria, vypočul si jeho správu a prijal jednu z vizionáriek na osobnej audiencii. Ako laik si dovoľujem vyjadriť tento názor: "Neobyčajné je, že zjavenia trvajú už 30 rokov a že vizionári naďalej žijú svoje laické - rodinné, občianske a profesné životy. Ak cirkev ani po 30 rokoch nepovedala "nie", myslím si, že to znamená "áno"." Som veľmi zvedavý, čo sa dnes dialo v Medjugorii? pokračovanie článku
Krivým obvinením zo sexuálneho zneužívania svojich detí (5 a 8 rokov) otca zavreli na 13 mesiacov do vyšetrovacej väzby. Po piatich rokoch so stálou hrozbou odsúdenia na 7-12 rokoch väzenia, Krajský súd nedávno s konečnou platnosťou zamietol odvolania a potvrdil oslobodzujúci rozsudok. Prípad tejto krížovej cesty nespravodlivosti, ktorú sledujem 5 rokov, nie je ojedinelý. Zlo treba potrestať, ale nespravodlivo obviniť človeka, uväzniť ho a roky mu strpčovať život je nehoráznosť. Keby sa to stalo na Kube či v Bielorusku, média by kričali. Som vďačný ľuďom, ktorí nakoniec nastolili právo. Článkom plním povinnosť aj voči iným nevinným, ktorí nevedeli dokázať svoju pravdu. pokračovanie článku
František Petráš, heroická postava slovenského disentu, zomrel po náhlej chorobe 15. mája 2011, v nedeľu Dobrého pastiera. Mal 79 rokov, zádušná omša o. Antona Srholca a pohrebné obrady za veľkej účasti ľudí sa uskutočnili včera v Šenkviciach. Telo uložili do hrobu k manželke Kamile, ktorá zomrela 37 ročná v r.1975. Zostal vdovcom, všetko, aj výchovu detí, Heleny a Františka, zvládol. Jeho rodinou sa stali mnohí, aj kňazi, rehoľníci, najmä františkáni. Podporoval ich, bol vzorom odvahou, pracovitosťou a nebojácnosťou, osobnosťou, ktorú by Slovensko malo viac poznať. Najmä jeho ilegálna tlačiareň za totality sa stala legendou. pokračovanie článku
Bol robotník, športovec, herec, dramatik a básnik, ale aj filozof, kňaz, biskup, kardinál a pápež. Mal rád humor, úsmev a radosť, aj keď jeho údelom bola bolesť a utrpenie. Už na prvom vystúpení, 16.10.1978, porušil protokol a netradičným vystúpením si získal srdcia ľudí. Onedlho v Severnom Írsku roztancoval mládež s piesňou Babylon od Boney M a v Poľsku vlial aj do nás nádej, že komunizmus tu nebude večne. Ako by sa uberal jeho život, keby ho 13.5.1981 guľky nájomného vraha netrafili? Prísne balistické zákony však na chvíľu prestali platiť a beh sveta sa zmenil pádom obra na hlinených nohách. Mal som privilégium ho stretať a pozorovať zblízka aj zďaleka. Tento mučeník pre vieru stále slabším hlasom opakoval: „Nebojte sa, nemajte strach.“ Slzy z večera jeho smrti sa zasa vyrinuli včera, keď som v štúdiu TV Noe v Ostrave počul strohú formulu, že Boží služobník Karol Wojtyla je blahoslavený. pokračovanie článku
V apríli, pred 15-timi rokmi, sa míting skončil, davy sa valili a keď všetci odišli, pred halou zostal iba dedko v obnosenom oblečení. Bolo osem, prajný úsmev prezradil, že času je dosť, vlak do Žiliny odchádza o polnoci. Zaviezol som ho na stanicu, jeho milé oči a skromný úsmev som si dobre zapamätal. O pár mesiacov som si v predsieni konferencie o Leibnizovi v Bratislave zasa všimol starca v kabáte. Naše pohľady sa stretli, v úsmeve som spoznal neznámeho priateľa. Na obede všetko zjedol, posedel si na konferencii, odtiaľ mám s ním jedinú už schátralú fotografiu. Jej autorka mi ju poslala s otázkou: „Kto je ten milý muž?“ Ani ja som to nevedel. pokračovanie článku
Mal som 7 rokov, keď u nás pod Kalváriou v Nitre, zazvonil poštár a priniesol list. Mama práve obedovala, lyžicou jedla hrachovú kašu s chlebom. Očami sústredene čítala list a slzy, veľké ako hrachy v kaši, jej z líc padali do taniera. Neviem, čo bolo v tom liste. Isto ľudské nešťastie, utrpenie a bolesť. Mama dočítala, nedojedla, vstala a obliekla si starý kabát. Keď zbadala, že ju z druhej izby pozorujem, cez slzy sa na mňa usmiala, pohladila ma po vlasoch, pobozkala a povedala: „Neboj sa, buď dobrý, o chvíľu sa vrátim.“ Odišla tam, kde ju práve potrebovali (pri čítaní kliknite na http://www.youtube.com/watch?v=eGPPDV8wBOQ&feature=related ) pokračovanie článku
V rozhovore z 9.2.2011 maďarský konzul v SR Géjza Farkas na adresu Slovenska okrem iného povedal: „Umelými prostriedkami sa veľmi ťažko dajú stvoriť dejiny a identita... Kult Cyrila a Metoda a kult Svätopluka berie Maďar na vedomie s trpkým úsmevom... Vieme, že spontánny ľudový kult Cyrila a Metoda na tomto území neexistoval... Je divné, že vierozvestci preskočili cez územie dnešného Maďarska, nie sú po nich nijaké stopy... Na Slovensku sa pociťuje naliehavá potreba vytvoriť virtuálne dejiny...“ Nebudem s týmito netaktnými provokáciami polemizovať, iba pripomínam, že diplomat by mal mať rád krajinu v ktorej pracuje, ináč ho možno nahradiť robotom. Farkas ignoruje to, že Slovensko má svoju históriu, nemusí si ju vymýšľať, ani sa za ňu hanbiť, že kult sv. Cyril a sv. Metoda nie je chiméra, veď na 1150 výročie ich príchodu nás navštívi pápež Benedikt XVI. Konzulove tvrdenia nie sú prvými ani poslednými tohto typu - pripomenuli mi maďarskú výstavu vo Vatikánskych múzeách v r. 2002 „Tisíc rokov kresťanstva v Maďarsku“, ktorá vyvolala aj u mňa rozpaky a protesty. pokračovanie článku
Bol som poobede s psami vonku, slniečko svietilo, kvitli snežienky a bahniatka, konečne prišla jar. Plný radosti z tvorivej práci, ktorá ma čakala, som v schránke, ako vždy, našiel inzertné noviny Pezinsko č.8, z 25.2.2011. Prečítal som si stĺpec bývalého majiteľa týchto novín poslanca I. Matoviča a reagujem na neho ako Pavlovov pes. Pezinsko už viac čítať nebudem, ak príde, vyhodím ho zo schránky na zem. pokračovanie článku
Na Slovensku bol mráz, sneh a poľadovica, v Ríme pod modrým nebom svietili žlté voňavé lampášiky – mimózy, biele a ružové nevesty skrášľovali Villa Borghese. Moja nedávna návšteva Ríma bola orientovaná na duchovné veci, ktoré sršia z miest temer 3000 ročnej histórie a z kameňov vyše 800 kostolov Ríma. V článku sa však venujem asociáciám, ktoré mi napadli pri návšteve starých známych miest. Fotografia na perexe dokazuje, že legenda je pravdivá. pokračovanie článku
Ak sa Slovensko nezjednotí a nezabudne na žabomyšie vojny, zle dopadne. Jeho rozštiepenie 50:50 je zdrojom nestability, škandálov a nekultúrnosti. V Pi-klube je to ináč. Jeho členovia majú rôzne názory, každý si povie bez servítky svoje, druhí mu oponujú ale nikomu nevyčítajú skutočné alebo domnelé chyby minulosti. Naše seniorske heslo je: knihy, víno a spev – tvorivosť, veselosť a kultúrnosť. pokračovanie článku
Na svete je príliš veľa tajností. Radi by sme vedeli kto zabil Keneddyovcov, čo bolo v pozadí 11. septembra, čo sa dialo v Quantaname, aké sú hrozby atómových konfliktov, kto bol za atentátom na Jána Pavla II., čo sa deje v Iraku a v Afganistane, aká je situácia bánk a Medzinárodného menového fondu. Talianov zaujíma, kto uniesol a zavraždil A. Mora a N. Calipariho, ktorého v marci 2005 zastrelili Američania v Iraku. Nemci majú nevyjasnenú vraždu z 30.11.1989, autora myšlienky zjednotenia západnej a východnej ekonomiky, riaditeľa Deutsche Bank A. Herrhausena, nás dráždia neobjasnené tajomstvá komunizmu a veľkej privatizácie. Ak občan nepozná pravdu, akceptujeme mýty a klebety bulváru. Miesto odhalenia faktov mu poskytnú napr. fotku hviezdičky, ktorej „náhodou“ vykukne spod ničoho kúsok bradavky - svet tomu venuje milióny hodín. Od 28.11.2010 však platí: ako bolo predtým, tak už nebude - www.wikileaks.org zmenilo situáciu. pokračovanie článku
Svet hodnotí najväčšie udalosti roku 2010: finančnú krízu, prezradenie tajností zákulisia politiky Wikileaks, výbuch islandskej sopky, americkú ropnú škvrnu, atď. Na Slovensku sa za hlavné udalosti pokladá pád bývalej vlády, nová vláda bez komunistov, povodne, víťazstvo našich futbalistov nad Talianskom na majstrovstvách sveta, atď. Mojou udalosťou roka je príbeh Tobiáša a Timoteja. pokračovanie článku
V kalendári a v srdci mám zapísané, že dnes je 85. výročie smrti posledného básnika ruskej dediny - Sergeja Jesenina. Najmä medzi mladými málokto vie, o koho sa jedná. Uvediem niekoľko českých a slovenských prekladov úryvkov z básní tohto poéta s citlivým a láskavým srdcom, dedinského chalana, veľkomestského fičúra, bohéma, chuligána a škandalistu, ktorý miloval ľudí, prírodu, zvieratá, rodný kraj… pokračovanie článku
V podvečer na Vianoce v roku 1980 som v Nitre, na poliach za riekou, zažil a opísal príhodu, ktorá je súhrnom všetkých mojich doterajších Vianoc: pokračovanie článku
U susedov sa usadil malý zajačik (na perexe ho namaľovala Maja Dusíková). Poskakuje po veľkom snehu a nevinne spoza plota provokuje našich psov. Mrkvu, kapustu a šalát ignoruje. Pripomenul mi iného zajaca, Taliana za pár tisíc lír z Ponte Milvio, ktorý sa rýchlo naučil po slovensky. Žil si spokojne na balkóne, pod ktorým bola v päťmetrovej hĺbke betónová jama. pokračovanie článku
Desať minút po odchode Mikuláša k nám vždy prišla návšteva - kňaz, profesor Magnusek. „To je hrozné, zasa som zmeškal svätého Mikuláša,“ hovorieval. „Dúfam, že o rok ho konečne uvidím.“
Profesor mal však smolu, stále chodil neskoro, až raz sestra Helena kvôli nemu Mikuláša zdržala: „Ujo Mikuláš, zostaňte tu ešte chvíľu. Keď vás tu zasa ujo Magnusek nestretne, bude ľutovať.“ Mikuláš prosbe vyhovel, ešte desať minút sme mu spievali. Keď sa však ujo neobjavoval, musel ísť ďalej, čakalo ho ešte veľa detí. Ani nevytiahol päty a prišiel profesor, smutný, že to zasa nevyšlo.
Heci rozmýšľala a povedala: „Máš také isté galoše, aké mal Mikuláš.“ pokračovanie článku
Mám dve na tretiu krát tri na druhú rokov (bŕŕŕ), 47 rokov ženatý, štyri deti, jedenásť vnukov. Do r.1989 som bol vedec - matematik, potom politik, poslanec, prorektor, publicista, veľvyslanec v Taliansku (2000-2005), spisovateľ. Od r.2005 som dôchodca, vydavateľ najmä vlastných kníh (7), hudobno-dramatického CD-čka Ona, Ono a On, predseda Združenia kresťanských seniorov Slovenska. Pravidelne športujem, počúvam klasiku a rád sa smejem.
mikloskojozefzoznam.sk
Čo ma zaujaloTýmto článkom bloger
klikol/klikla na karmu.
