Wikileaks – hrozba alebo šanca

Autor: Jozef Mikloško | 14.1.2011 o 11:54 | Karma článku: 10,92 | Prečítané:  2001x

Na svete je príliš veľa tajností. Radi by sme vedeli kto zabil Keneddyovcov, čo bolo v pozadí 11. septembra, čo sa dialo v Quantaname, aké sú hrozby atómových konfliktov, kto bol za atentátom na Jána Pavla II., čo sa deje v Iraku a v Afganistane, aká je situácia bánk a Medzinárodného menového fondu. Talianov zaujíma, kto uniesol a zavraždil A. Mora a N. Calipariho, ktorého v marci 2005 zastrelili Američania v Iraku. Nemci majú nevyjasnenú vraždu z 30.11.1989, autora myšlienky zjednotenia západnej a východnej ekonomiky, riaditeľa Deutsche Bank A. Herrhausena, nás dráždia neobjasnené tajomstvá komunizmu a veľkej privatizácie. Ak občan nepozná pravdu, akceptujeme mýty a klebety bulváru. Miesto odhalenia faktov mu poskytnú napr. fotku hviezdičky, ktorej „náhodou“ vykukne spod ničoho kúsok bradavky - svet tomu venuje milióny hodín. Od 28.11.2010 však platí: ako bolo predtým, tak už nebude - www.wikileaks.org zmenilo situáciu.

Odovzdanie diplomatickej depeše veľvyslancom A.G.Clerici v Quirinali (1758)Odovzdanie diplomatickej depeše veľvyslancom A.G.Clerici v Quirinali (1758)Antonio Cioci
Správy z Wikileaks dokazujú, že: - Politici si budú musieť odteraz viac dávať pozor na tajné rozhodnutia, ktorých prezradenie môže znamenať rýchly koniec ich kariéry. - USA, a onedlho zistíme, že aj iné vlády, nie sú schopné utajiť dôverné informácie. - Úroveň americkej diplomacie je nízka, správy diplomatov majú malú informačnú hodnotu, sú povrchné na úrovni špekulácii médií. - Ľudia v styku s nielen americkými diplomatmi budú opatrnejší, ich meno a správa sa môže dostať do titulkov. Ak niekto prezradí priateľa, viac sa od neho nič nedozvie. Ak po lese behá tiger, tušíte ho za každým kríkom, čo keď ich tam je desať? - Všetko tajné, sa môže zajtra verejne vykričať zo striech. Ľudia, ktorí majú niečo za ušami a maslo na hlave môžu očakávať, že ich činy sa zverejnia. - Sila médií a peňazí je stále väčšia, stále viac ovplyvňuje politiku, rozpor média - vlády sa prehlbuje. Investigatívni novinári musia písať profesionálne a pravdivo. Aj vtedy sa ich bude moc snažiť odstaviť a zdiskreditovať, ako dnes šéfa Wikileaks J. Assangea, ktorého Time deklaroval za Osobnosť roka 2010 a Kreml hovorí o jeho Nobelovej cene. Americké reporty sú prísne „clasiffied“ a zakryptované najmodernejšími metódami. Keď idete na ambasádu USA, všade sú zátarasy a policajti aj diplomatické auto odspodu prezerajú zrkadlami. Pri vstupe na recepciu otvárajú bonboniéry a presvecujú koňaky. Aj tak z tajných sejfov USA zmizlo 251.287 diplomatických depeší, isto ich je viac. Z nich 40% sú dôverné (D), 6% tajné (T), nevedno koľko prísne tajné (PT). Je pravidlom, že nový americký prezident mení všetkých veľvyslancov. Stávajú sa nimi jeho priatelia, aj tí, čo ho podporovali vo volebnej kampani. Poznal som takých, boli dobrí podnikatelia, obchodníci, herci, ale nemali vzdelanie a znalosti napr. v politológii, histórii najmä krajiny vyslania, nepoznali reči. Nie je jednoduché viesť veľké kolektívy ľudí (v Ríme malo veľvyslanectvo USA vyše 500 pracovníkov) a písať kvalitné správy o krajine pôsobenia. Po revolúcii bola napr. veľvyslankyňou USA v Prahe bývalá svetoznáma herečka. Jej ambasáda bola známa, že počas recepcií sa pod stolmi pohyboval hrozivý buldog Gorbi, ktorému bolo treba občas hodiť kuracie stehno. V r. 1970 bol v NSR škandál, liečenie „šokom“. V divadle na scéne zabili prasa, rozštvrtili ho, na všetko nahádzali perie a režisér sa na všetko z rebríka vycikal. Keď sa ho pýtali, prečo to urobil, povedal, že „vo Vietname sa dejú denne väčšie svinstvá“. Na Viasat history som nedávno videl film o fotografii vietnamského 9 ročného dievčatka Kim Phuc, dnes ženy žijúcej v Kanade. Fotograf Nick Út 8.6.1972 nasnímal bombardovanie juhovietnamskej dediny lietadlami južného Vietnamu s americkým napalmom. Nahé popálené dievča v pozadí s vojakmi zúfalo uteká po ceste. Fotku (na perexe) odmietli americké média, nahé telo nemohli publikovať. 12.6.1972 ju uverejnili hlavné svetové denníky, čím podstatne zmenili verejnú mienku na vojnu vo Vietname. V médiách dnes padajú všetky hranice a tabu témy. Kvôli zisku prestali byť tajnosti v oblasti sexu, násilia, drog, akčné a porno- filmy ohlupujú ľudí, stále sa posúva hranicami dovoleného. Ak to politici nevedia alebo nechcú regulovať - však máme demokraciu a slobodu slova, potom nech sa nečudujú, že aj v politike a diplomacii sa hranice tajnosti posunuli a že daňových poplatníkov zaujíma, na čo vláda míňajú ich peniaze. Veľvyslanci a diplomati posielajú domov správy. Píšu o politických, kultúrnych a hospodárskych akciách, o stretnutiach s domácimi politikmi, aj politologické analýzy, zápisy z rozhovorov našich predstaviteľov, podklady pre ich rokovania, aj dôverné a tajné informácie, ktoré môžu ovplyvniť vzťahy štátov a rozhodnutia vlády. Veľvyslanci rozhodujú o tom, akého typu bude vyslaná správa a komu bude určená, oni ju podpisujú, aj informácie podriadených. Správy môžu byť telegramom v reči otvorenej, ale aj zašifrované s charakterom D, T alebo PT, ktoré sú určené úzkemu okruhu ľudí a treba ich potom zlikvidovať. Diplomati získavajú informácie zo stretnutí, rozhovorov, tlačových konferencií. Pri politickej analýze sú zdrojmi aj názory politikov, mienky z médií a publikácií s uvedením zdroja. Pri šifrách sa získavajú správy z priateľských kontaktov, ktoré si veľvyslanec vybuduje, pričom vždy má pokušenie ich dopĺňať aj informáciami z tlače. Pred našim vstupom do NATO a EÚ, boli zaujímavé názory špičkových politikov na nás, v Taliansku naše členstvo silno podporovali. Keď sa dívame na nutnosť utajenia niektorých správ, zistíme, že iba málo z nich je skutočne tajných. Aj video o strieľaní na civilistov v Iraku z 12.7.2007 je verejná vec. Aj tajnú správu typu: „Zajtra o 13 hod. vypukne vojna“ by bolo treba rýchlo rozšíriť, aby vojna nevypukla, alebo sa o nej vedelo. Aj indície o 11. septembri 2001 sa mali dozvedieť obyvatelia, najmä dvojičiek! Uvediem ešte veselé kontrapríklady z diplomacie. Pred rokovaním našich reprezentantov veľvyslanectvo s MZV pripravuje podklady, v ktorých charakterizuje partnerov, ich názory a navrhuje námety na rozhovor. Pred návštevou prezidenta M. Kováča u Jána Pavla II. v r. 1993 sme v Kancelárii prezidenta v podkladoch MZV našli: „V 50. a 60. rokoch sa Vatikán sústredil na finančné operácie v USA, jeho ekonomika sa špecializuje na valutové špekulácie. Výhodné lavírovanie medzi Wall Streetom a eurodolármi.., robí z Vatikánu nepríjemného konkurenta svetovým finančníkom... Nové prístupy v politike Vatikánu nemenia podstatu jeho klerikalizmu. Najmä za pontifikátu Jána Pavla II. sa Vatikán snaží o upevnenie mocenských pozícií a ideologického vplyvu Cirkvi... Jeho ideovo-diverznú činnosť koordinuje NATO s USA... K tomu používajú ... aparát duchovných a laických hnutí, z ktorých niektoré pôsobia ilegálne v tzv. tajnej cirkvi.“ Keby tieto informácie prezident pri rozhovore s pápežom použil, to by bol gól! Iným príkladom bol názor MZV SR na premiéra S. Berlusconiho, v podkladoch pre našich politikov, ktorí sa s ním mali stretnúť. V rokoch 2000-2003 ho charakterizovali ako neschopného človeka, ktorého jediným záujmom je podnikanie. Pripomínali jeho nevhodné výroky, súdy a mediálne aféry, ktoré získali najmä z talianskych bulvárnych a ľavičiarskych médií. Dlho mi trvalo, kým som presadil zmenu tejto charakteristiky, veď vtedy bol štátnikom a politikom iného rangu, ktorý naviac mal rád Slovensko. Nám sa nemôže prihodiť to, čo sa stalo USA! Dlho som nevedel, na čo je piecka na 5. poschodí terasy ambasády. Nebol to gril, ale zariadenie na pálenie spisov. Raz si vojak a spojár, členovia bezpečnostnej a požiarnej komisie, konali svoju povinnosť. Keď papier horí, v určitom momente sa vznesie, najmä keď je scirocco, častý rímsky vietor. Nad budovou bolo rušno, ale Wikileaks nemal šancu - všetko D, T a PT zhorelo vo vzduchu.
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Prvá debata: Trump kričal, klamal... a prehral

Podľa prieskumov aj komentátorov vyhrala prvú prezidentskú debatu Clintonová.

DOMOV

Pred Zalom opustili Smer viacerí zakladatelia

V strane sú z neho sklamaní a vyťahujú jeho plat v Bruseli.


Už ste čítali?