Ako po voľbách? Nežime s lžou a so zlatým teľaťom!

Autor: Jozef Mikloško | 5.1.2012 o 19:15 | Karma článku: 12,68 | Prečítané:  1733x

Z posledných 6 článkov môjho blogu som 5 venoval spomienke na rôzne osobnosti: N.Wienera, V.Havla, K. Ježíka, F. Nera a H. Albrechta - prečítalo ich temer 12 tis. ľudí. Na návrh Združenia kresťanských seniorov Slovenska som na kandidátke strany č. 2 - KDH kandidátom číslo 34. Vo voľbách 2010 som z č. 50 skočil na č.11, krúžkovaním som získal 6230 preferenčných hlasov, do parlamentu mi chýbalo 243 hlasov. V pár článkoch predstavím svoje názory na problémy sveta, Európy a Slovenska a navrhnem možné riešenia. V tomto článku z nadhľadu opíšem, ako sme dospeli k dnešnému stavu spoločnosti. V druhom uvediem úvahu o našej najstaršej strane - KDH, ktorej členom som od r. 1989. V treťom načrtnem, čo by som robil ako poslanec, keby motyka vystrelila.

Po páde zločinného komunizmu sme sa snažili „žiť v pravde“. Loď sa otočila o 180 stupňov, najmä prvý rok bol nezabudnuteľný. Slovo úplatok, korupcia, zneužitie moci, som ako podpredseda vlády nepoznal. Keď Róm z Prešova zazvonil na vláde, o chvíľu bol v mojej kancelárii. Potom nastúpil tlak peňazí, privatizácie, médií, zahraničia. Objavil sa vulgárny nacionalizmus, za ktorý sa doteraz hanbím, aj šoková terapia, ktorá nebola terapiou, ale šokom. Postsocialistické krajiny neboli pripravené na transformáciu, opakovali chyby kapitalizmu. Podmienky Medzinárodného menového fondu, ktorý nám „veľkoryso“ požičal peniaze na „reštrukturalizáciu“ boli tvrdé: znehodnotenie meny, uvoľnenie cien, rýchla privatizácia, uľahčenie dovozov, zvýšenie daní, obmedzenie úverov, krátenie rozpočtu najmä v zdravotníctve, školstve, vede, kultúre, výstavbe bytov. Prehĺbilo sa sociálne napätie, porevolučná vláda disidentov padla a v r. 1992 sa zasa bývalí komunisti dostali k moci. Na Slovensku tretina obyvateľov zvolila vládu jednej strany. Odmietli sme komunizmus, ale kapitalizmus bez morálky tiež nefunguje. Vytvoril spoločnosť s malým počtom bohatých a armádou chudobných a nezamestnaných. 40 rokov komunizmu v nás zanechalo nezmazateľnú stopu, ktorú zmaže iba výmena generácií. Ani následných 22 rokov však nebola prechádzkou ružovým sadom. Súčasný hrubý kapitalizmus je vo fáze úpadku, neobmedzený slobodný trh priviedol ľudstvo na okraj priepasti. Ohrozuje nás demografická, finančná a morálna kríza, posledná je príčinou všetkých. Aj Slovensko starne, klesá pôrodnosť, temer tretina obyvateľov sú ľudia 65+. V Bratislave je 85.189 seniorov, ktorí sú v dôchodku aktívni aj tretinu života, ich väčšia angažovanosť v politike je žiaduca. Finančná kríza prišla zvonka, vznikla z chamtivosti a špekulácií, pre rastúcu spotrebu na dlh. Európske vlády padajú ako hrušky, pumpovanie peňazí do zlého systému je stavanie hlinených hrádzi pred potopou. Národný štát si musí zachovať suverenitu, nemá zachraňovať banky, ktoré špekulujú na finančných trhoch, musí zabrániť v hazarde s vkladmi občanov. Morálna kríza vznikla vytratením hodnôt zo života: z politiky, podnikania, kultúry, rodiny, športu. Návrat morálky a dôvery do spoločnosti, v ktorej nebudú hlavným cieľom len peniaze, je prvoradou úlohou v kríze, ktorá je aj výzvou a šancou k zmene. Globalizácia manipuluje národnými ekonomikami a obmedzuje suverenitu štátov. Jej dôsledkom je demografická kríza, migrácia, emigrácia mladých, etnické konflikty, príliv ľudí iných kultúr a náboženstiev, zmeny v hodnotovej orientácie, nárast sekularizácie, ľahostajnosti voči duchovným záležitostiam. Ekonomika nie je jedinou a hlavnou oblasťou globalizácie, ktorá má aj pozitívne prvky. Snáď je aj súčasťou Božieho plánu na postupné zjednotenie ľudstva pri zachovaní jeho autonómnych zvláštností. Treba rozvíjať pozitíva globalizácie a brániť sa jej negatívam. To je možné iba spoločným úsilím pozitívne orientovaných ľudí. Denné správy zo sveta a z domova netešia. Neregulovaný kapitalizmus, aféry, korupcia, rozkrádanie, privilegovanie „svojich“, morálny marazmus, zlá kultúra, tlak reklamy a médií, atentáty, terorizmus, hrozby vojen, surovinové vykorisťovanie tretieho sveta. Problémy tvrdého kapitalizmu – globalizácia, nezamestnanosť, diktatúra finančných trhov, sociálne otázky, atď. sa nedajú riešiť v rámci hodnôt západnej civilizácie, pretože tieto hodnoty sú príčinou týchto problémov. Občan vidí, že má stále menšiu možnosť niečo ovplyvniť, prestáva dôverovať politikom, všetkých odsudzuje a zatracuje. Cíti na sebe stále väčší tlak úradov, všade sa mu vyhrážajú, berú od neho poplatky neúmerné službám. Aj nevyjasnené veci minulosti ľudí štvú: netransparentné privatizácie, ktoré vytvorili neprekonateľné rozdiely medzi podnikateľmi a „privatizérmi“, chýbajúci register privatizačného majetku, prieťahy a nepochopiteľné rozhodnutia súdov, žalovanie štátu sudcami a vzájomné odsúhlasenie vysokých finančných kompenzácií, odmeňovanie elít v neúspešných organizáciách, stále sa meniaci daňový a odvodový systém, ignorovanie parlamentu prezidentom, aféra Gorila, o ktorej kompetentní vedia dlho a mnoho iného, čo sa zabúda prívalom nových škandálov. Ľudí to znechucuje, uzavierajú sa do seba a odcudzujú záležitostiam iných. Komunisti čakali len na to, potom si mohli sami bačovať. Dnes sklamaných ovplyvňujú populisti, ktorí im veľa sľubujú. U občanov badať silné oslabenie schopnosti rozlíšiť medzi dôležitými a nedôležitým, podstatnou a nepodstatnou informáciou. Žiadny systém neprežije, ak stratí túto schopnosť rozlišovania. Verejnosť je manipulovaná aj agresiou komunikačného a informačného priemyslu, ktorá z médií vytláča podstatné otázky. Vinníkom sú najmä komerčné média, ktoré často tvrdia polopravdy, kvôli predajnosti vyťahujú senzácie, nekvalitné príspevky a programy, všetko kritizujú, neodhaľujú skryté súvislosti, sú poplatné majiteľom. Miesto upokojovania občanov a prinášania pozitívnych správ, situáciu dramatizujú. U ľudí vzniká „blbá nálada“, chodia bez úsmevu ako múmie, niet autority, všetko je zlé. Najmä mladí novinári, ktorých zdrojom nie sú ľudia ale internet a ktorí často nemajú potuchy o problematike, píšu povrchne. Vysielanie pre mládež škodlivých programov sa v komerčných televíziách deje počas celého dňa, pritvrdzuje sa najmä pred 22 hodinou. Tí, ktorí tak robia, by mali platiť pokuty a financie za dôsledky svojich vysielaní: pobyty detí z rozpadnutých rodín v detských domovoch – ročne stojí štát jedno dieťa 11 tis. Eur, liečenie pohlavných chorôb, AIDS, neplodnosti po umelých potratoch, atď. Európa a aj Slovensko prestáva veriť politike a politikom. Stále škandály, korupcia a klientelizmus dosiahla vrchol a spochybňuje demokratický systém. Najmä v čase krízy nemožno po každých voľbách začínať na zelenej lúke, striktná polarizácia spoločnosti prekáža chodu štátu. Strany si musia hľadať nových spojencov, viesť dialóg aj s inými rozumnými ľuďmi, robiť kompromisy a mosty medzi tábormi, zjednocovať ľudí, nie ich štiepiť. Z totality a aj po revolúcii máme zlé skúsenosti s vládou jednej strany. Predtým všetko určovala komunistická ideológia, teraz peniaze. Za konštruktívnu kritiku sa netreba urážať, dobré návrhy môžu byť aj z opozície. Voľby sú šancou niečo zmeniť, vykročiť po novom. Platí to iba vtedy, keď pôjdeme voliť a budeme voliť čestných ľudí a odborníkov, ktorých poznáme a im dôverujeme. Práve v kríze treba mať na čele takýchto ľudí. V zahraničí často vyhrávajú voľby seniori. V súlade s Európskym rokom aktívneho starnutia a solidarity medzi generáciami 2012, KDH vo svojom programe považuje tému seniorov a rodiny za jednu zo svojich hlavných priorít. Som rád, že som predseda vládnej komisie pre Národný program aktívneho starnutia, v ktorom sa pripravuje vízia a koncepcia podpory a ochrany seniorov a celej spoločnosti. V r. 1974 spisovateľ A. Solženicyn napísal štúdiu: Nežiť s lžou. Po jej publikovaní ho zavreli a vyhostili zo ZSSR: „Nespolupracujte s lžou, nehovorte to, čo neveríte, nevychovávajte svoje deti v duchu lži, opustite filmové predstavenia, keď tam počúvate lži, nekupujte noviny, ktoré prekrúcajú skutočnosti, zostaňte verní pravde, i keď to prináša ťažkosti, nebuďte stádovitými zbabelcami a pätolizačmi...“ Kardinál F. König parafrázoval Solženicyna pre ľudí žijúcich v slobode: „Nežite so zlatým teľaťom, nepretekajte sa v snahe o väčší blahobyt. Nehovorte, že peniaze sú najdôležitejšie, nevychovávajte svoje deti k životu v náruživosti, aby nepoznali nič iné než jedlo, pitie, oslavu sexu a stavbu domu. Nenechajte sa uštvať na smrť žiadostivosťou po peniazoch. Nedajte sa zvádzať reklamou, nepodpisujte stále nové dlžobné úpisy, nekupujte nič, čo nepotrebujete, riskujte žiť jednoduchšie, nebuďte zvieraťom stáda slabochov...“ Prvá výzvu bola určená ľuďom Východu, druhá Západu. Po 22 rokoch slobody sú pre Slovensko aktuálne obe výzvy návratu k morálke. Lebo „je už pokročilá doba a voľba medzi dobrom a zlom búcha na naše dvere“ (N. Wiener, 1955).
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

U. S. Steel odchádza, o košickú fabriku bojujú Třinecké železárny

U. S. Steel predáva košické železiarne, ponuku predložili Číňania a skupina slovenských miliardárov.

KOMENTÁRE

Úbohá stredná trieda, tá sa vo Ficovom vlaku nevezie zadarmo

Ak sa niektorí chcú mať závratne dobre, musia sa tí ostatní mať horšie.

KOMENTÁRE

Ako o tridsať rokov rozvrátim našu spoločnosť

Moderné demokracie sa premenia na vlády starých.


Už ste čítali?