Ako sa dedo prekrúžkoval do parlamentu?

Autor: Jozef Mikloško | 16.3.2012 o 11:30 | (upravené 16.3.2012 o 11:37) Karma článku: 14,86 | Prečítané:  5751x

O tretej ráno po volebnej noci som sa vracal autom z centrály KDH domov. Na Devíne hrali Čajkovského nostalgický klavírny valčík, v rádiu Lumen sa modlili slávnostný ruženec, Venuša a Jupiter sa blížili k zriedkavému kozmickému rande, veľký Mesiac sa už na to nemohol dívať. Spŕchlo, aj nebo plakalo. Čím boli čísla horšie, tým sa moje preferencie viac dvíhali nad červenú čiaru. Ľudia okolo mňa sa tajomne usmievali, netušil som prečo. Doma sme so synom Danom do rána sedeli na internete. Keď bolo všetko jasné, zaľahol som, ale hlava pracovala ďalej. Zasa sa môj život otočil iným smerom, iba Boh vie, prečo a čo od mňa, starého, očakáva, keď mi naložil na ramená radosť môcť byť užitočný a starosť z ignorácie opozície. Po získaní 9471 preferencií som z 34. miesta poskočil na ôsme.

 Alexandra Miklošková
Slovensko zažilo niekoľko mesačnú krutú, až neetickú kampaň. Často bolo počuť z úst politikov úplne protichodné tvrdenia, jedno z nich bolo nepravdivé. Občania boli dezorientovaní, u mnohých to viedlo k chybným rozhodnutiam. Kampaň začala 26.11.2011, keď ma Rada KDH v Martine schválila na 34. mieste kandidátky. Jej priebeh nebol prechádzkou ružovým sadom. Aj mojich sedem literárnych knižiek, vyše trojročná denná práca na internete – blogerstvo, diskusie, články a facebook, rozhlasové debaty o senioroch, cirkvi, literatúre, hudbe, tiež priniesli úrodu. Do pol milióna ľudí si ma prečítalo len na internete, aj názory na háklivé témy. Práca v Združení kresťanských seniorov (ZKS), spisovateľskom Pi-klube, Svetovom apoštoláte Fatimy, Fóre kresťanských inštitúcií, spolupráca s Úsmevom ako dar, kresťanskými vydavateľmi a podpora mnohými inými, najmä veriacimi priateľmi ma tiež podržali. Dal som si vytlačiť 5000 štvorstranových letákov A5, KDH mi vytlačilo 1000 podpisoviek, Jožo Goztzman prerobil webovú stránku www.jozefmiklosko.sk, kde som mal články a video vystúpenia. Vydal som 80 plagátov A3 a 3 bilbordy na dva týždne na neatraktívnych miestach, jeden za 120 Euro. Grafickú úpravu materiálov robila centrála KDH zdarma, vďaka patrí grafikovi Dominikovi Suchoňovi za perfektnú prácu. Keď syn Dano lepil môj plagát na stanici, babka sa ho opýtala: „Jozef? A ten ešte žije?“ Keď prikývol, povedala: „Tak ho budem krúžkovať!“ Poslal som asi 2000 osobných majlov, niektorí mi za spam vynadali, dvakrát som poštou zaslal 65 klubom ZKS svoje listy a letáky, posielal som listy aj iným priateľom, aj asi 500 SMS-iek. Často som písal blogy na SME, aj články do novín. Za uverejnenie krátkeho nevolebného článku chceli z Petržalských novín 750 Euro + DPH, rýchlo som vycúval. Denne som na internete diskutoval, prispieval na Facebook, kde mám 1764 priateľov. Letáky som osobne rozdával ľuďom, iba vo Svätom Jure som chodil od domu do domu a hádzal ich do schránok. Ľudia si ma obzerali, psy štekali, ale ma nepohrýzli. Žena podľa štekotu vedela, kde sa jej manžel - kandidát práve nachádza. Pretože som nebol kandidátom žiadneho regiónu, iba ZKS, len v Prievidzi na mítingu som sa dostal k predsedníckemu stolu. Inde som vystúpil z vlastnej iniciatívy, ak si ma všimli. V 4 krajoch som bol na centrálnych mítingoch – vtipných šou Milana Markoviča, ktorý kandidátov predstavil a losovali svoje dary do tomboly. Zúčastnil som sa stretnutí klubov ZKS, navštívil aj domovy dôchodcov, kde kvôli zlej situácii seniorov neboli ľahké diskusie. Viac ako po Žilinu a Banskú Bystricu som sa nedostal, chodil som najmä svojim autom. Veľmi pozitívny dojem som získal z nových známostí, aj z náhodných návštev fár a reholí. Treba ich navštevovať aj mimo kampaň, tiež potrebujú našu podporu. Najkrajší zážitok kampane som mal na oslavách 80-ky Antona Hykischa pri prednese 83 ročnej Heleny Vinceovej básne F. Villona: Lamentácia krásnej zbrojmajsterky. A. Pronzato povedal: „Svet budú stále viac obývať starí ľudia, teda budúcnosť patrí starším.“ Volebná kampaň bola výnimočná novozískanými vzťahmi, aj ochotou a prajnosťou ľudí, ktorých som stretal. Záleží im na osude Slovenska, sledujú ho zdravým rozumom. Ďakujem Bohu, že som kampaň v zdraví prežil, ďakujem bielemu tímu dobrovoľníkov, obetavým mladým ľuďom, aj manželke Márii, deťom Jogovi, Danovi, Mone a Máši, ich rodinám, vnukom a kolegom seniorom za pomoc. Som dlžníkom tým, ktorí ma krúžkovali, v NR SR som ich poslancom. Už vieme, kto je víťazom Ligy majstrov, aj keď pravidlá futbalu neplatili pre všetkých rovnako. Slovensko očervenelo, aj od hanby, že iba dva okresy zostali modré. Konečný výsledok závisel aj od investovaných peňazí. Každých 300 m sa na mňa usmievali ľudia plní nejasných istôt. Ako v USA, ak bola vaša fotografia nalepená na každom dome a pri ceste máte väčšiu šancu stať sa kongresmanom. Marketingové spracovanie hláv ľudí fungovalo, agentúry si s ľuďmi robili, čo chceli. Objavilo sa veľa kandidátov, ktorých nikto nepoznal, nevieme, čo vedia, aké majú názory, čo vytvorili, vymysleli, aký majú talent, či sa v parlamente nestanú robotmi, ktorí budú hlasovať metódou Monte Karlo, alebo starorímsky podľa smeru palca šéfa? Verím, že nový parlament bude iný, ako predošlý, že hulvátov nebude nikto počúvať, že ich vypískame a keď bude hocikoho návrh dobrý, schválime ho. Sme na ohrozenej lodi, ktorá sa potápa a v týchto momentoch sa vyjadrovať iba politicky korektne a naďalej byť rozdelení je luxus, ktorý si Slovensko nemôže dovoliť. Okolo nás plávajú žraloky, ktoré netrpezlivo čakajú na príležitosť. Je šokujúce, že temer každý druhý človek volil doľava. Svojim všetko odpustili, tí druhí sú gorily, klamári, zlodeji, podvodníci. Toto čierno-biele videnie je hlúposťou hlúpych hlupákov, v budúcom článku, aj k výsledkom volieb, sa k nemu vrátim. Kampaň som si robil sám, ale chodil som aj s Jurajom Laukom, Pavlom Kosseyom a Andrejom Krabačom. Pomoc volebného štábu bola oproti iným rokom omnoho väčšia. Na čele s Emilom Muchom urobili výbornú prácu, nefandili, ako v minulosti iba prvým na kandidátke, príležitosť dali aj ostatným. S každým natočili video, narobili fotografie, aktualizovali internetové stránky, každý si mohol obstarať biely dres a materiály. Akcií bolo veľa, bilokácia či dvojníci by sa zišli. Slovensko v svojej histórii prežilo nájazdy Turkov, Tatarov, Hunov a Avarov, s veľkými stratami prežilo aj komunistov, určite prežije aj postkomunistov a liberálov. Ak sa nezjednotí a bude naďalej aj pre hlúposti rozvadené, neprežije orkán, v oku ktorého sa nachádzame.
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Stálicou maďarskej politiky na Slovensku je Béla Bugár

Maďarskú menšinu na Slovensku reprezentujú v podstate od roku 1989 tie isté tváre.

KOMENTÁRE

Vyčerpá sa s Ficom III Bugárov kredit?

Most-Híd je taký baleťák na hrane.

TECH

Lysohlávky pomohli pacientom s rakovinou

Látka dokázala odhaliť pacientom nový zmysel života.


Už ste čítali?