Dnes je 97 rokov od začiatku genocídy Arménov

Autor: Jozef Mikloško | 24.4.2012 o 23:38 | Karma článku: 15,41 | Prečítané:  1980x

V mladosti som prečítal zaujímavú knihu Franza Werfela: 40 dní Musa Daghu, ktorá u nás vyšla v r.1951. Šokovala ma historia prvej genocídy 20. storočia, vyvraždenie asi 1,5 mil. Arménov v Osmanskej ríši, ktoré sa pred očami Európy udialo v r. 1915-18. Odvtedy som osud Arménov nosil v srdci, bol som rád, keď z iniciatívy Františka Mikloška Národná rada v r. 2004 uznala túto genocídu za zločiny proti ľudskosti.

Chačkar - nejestvujú dva rovnakéChačkar - nejestvujú dva rovnaké
Začiatkom 80. rokov som sa ako matematik dostal na konferenciu do Arménska. Nikdy nezabudnem na pohostinnosť Arménov, na ich tamadov, ktorí stále vyzývali stolujúcich k duchaplným prípitkom, na úctu mladých k starým. Prejavuje sa v nich tisícročná tradícia a kultúrnosť národa, ktorý žije na tomto území 3500 rokov. Pri návšteve Jerevanu v diaľke z oblakov vyčnieval Ararat, na úpätí ktorého svojho času pristál Noemov koráb. V sídle hlavného biskupa arménskej ortodoxnej cirkvi, v Ečmiadzine, si človek uvedomil veľkosť národa, ktorý izolovane prežil medzi cudzími kultúrami. V upršanom jesennom Cachkadzore som sa podvečer vrátil do Domu arménskych spisovateľov z výletu za čiernymi opsidiánmi. Ležali na lesných cestách v nádherne sfarbenej prírode. Pred vchodom stál chudý starček. Pozdravil som ho, usmial sa a predstavil – Gusik Chandermurjan, arménsky spisovateľ. Debatovali sme skoro celú noc, bol múdrym a talentovaným človekom, roky komunistami prenasledovaný a odstavovaný, žil iba na mlieku. Rozprával mi o ťažkej histórii Arménov, nebál sa veci pomenovať. Čítal mi zo svojich prác, ktoré vyšli len v arménčine – poetické, aj veselé úvahy s jasne kritickým politickým podtónom. Pre svoje názory najvyššiu funkciu, ktorú v živote dosiahol, bol „zamestiteľ pastucha“ – zástupca pastiera. Pri rozlúčke, už svitalo, mi sľúbil poslať svoju novú knihu, ktorá mala konečne vyjsť aj v ruštine. Darmo som čakal, neprišla, snáď nevyšla, ako všetky predtým? Roky mi vŕtalo v hlave, či sa staručký Gusik dočkal slobody, o ktorej sníval. Po prevrate som sa na neho pýtal Rusov aj Arménov – nikto neslýchal o takom spisovateľovi. Je zabudnutý, tak ako mnohí iní, ktorí sa roky bili s komunizmom, a dnes ich nik nepozná, nevydáva, nepropaguje. Snáď iba kamenná tabuľa s krížom, chačkar, niekde stojí v spomienku na neho? Neskôr som po celom svete stretával pekných počerných ľudí, zdvorilých a taktných, usmiatych, ale s nostalgiou za vlasťou, z ktorej ich predkovia pred rokmi museli utiecť – najprv pred genocídou, potom pred komunizmom. Všímal som si ich korektné jednanie, úspechy vo vede a obchode, aj umelecké sklony, najmä spevácke talenty. Pochopil som, že sa jedná o vznešený národ s pohnutou históriou, ktorý prvý na svete v r. 301 oficiálne prijal kresťanstvo. Neskôr sa tým stal menšinou v islamskom svete, ktorý sa ho v 20. stor. snažil zlikvidovať. Tento úmysel sa však nepodaril. Prenasledovanie a likvidovanie Arménov malo v tejto oblasti dlhodobú históriu. Dnes je tomu 97 rokov, čo sa začala ich genocída. 24.4.1915 sa uskutočnila masová poprava asi 1000 ľudí. Najprv zlikvidovali Arménov v armáde, potom inteligenciu, s následnými zatýkaniami a pochodmi smrti - masovými deportáciami do táborov v okolitých púšťach. V máji 1918 sa zvyšky Arménov hrdinsky postavili proti presile a porazili ju. Prišiel však čas komunizmu, pred ktorým tiež museli mnohí ujsť. Dnes ich žije vo svete asi 7 miliónov. Som hrdý na to, že medzi 21 krajinami, ktoré uznávajú genocídu Arménov je aj Slovensko. Národná rada SR pri prerokovaní stanoviska o budúcnosti členstva Turecka v Európskej únii prijala 30.11.2004 na návrh Františka Mikloška uznesenie č. 1341, ktorým „uznáva genocídu Arménov v r. 1915, pri ktorej zahynuli stotisíce Arménov žijúcich v Osmanskej ríši a považuje tento čin za zločin proti ľudskosti.“ Predseda Arménskeho národného zhromaždenia Samuel Nikojan udelil 15.2.2012 Františkovi Mikloškovi za túto iniciatívu čestnú medailu arménskeho parlamentu.
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Stálicou maďarskej politiky na Slovensku je Béla Bugár

Maďarskú menšinu na Slovensku reprezentujú v podstate od roku 1989 tie isté tváre.

KOMENTÁRE

Vyčerpá sa s Ficom III Bugárov kredit?

Most-Híd je taký baleťák na hrane.

TECH

Lysohlávky pomohli pacientom s rakovinou

Látka dokázala odhaliť pacientom nový zmysel života.


Už ste čítali?