Zomrel mučeník pre vieru a generál tajnej cirkvi Vladimír Jukl

Autor: Jozef Mikloško | 1.5.2012 o 16:41 | (upravené 1.5.2012 o 17:02) Karma článku: 17,32 | Prečítané:  3691x

Bol jednou z hlavných postáv katolíckeho disentu u nás, spoluzakladateľ tajnej cirkvi, legenda boja s komunizmom, fašizmom, nacionalizmom a liberalizmom. Za „velezradu a špionáž pre Vatikán“ bol v r. 1951 po 10 mesačnom vyšetrovaní, samotke, bití a mučení odsúdený ako 26 ročný v politickom procese na 25 rokov väzenia, z ktorých si odsedel 13 a pol roka. V r. 1971 bol tajne vysvätený za kňaza, pričom spolu so Silvestrom Krčmérym, biskupom J. Ch. Korcom, J. Čarnogurským a Františkom Mikloškom budovalí podzemnú cirkev, ktorá sa stala hlavnou silou pádu komunizmu u nás.

RNDr. Vladimír Jukl sa narodil 19.4.1925 v Bratislave. Jeho matka bola Slovenka, pracovala v domácnosti, otcom bol Čech, profesor na Obchodnej akadémii. Hlboký vzťah k náboženskej viere Vlado získal od matky, vrelý vzťah k Slovanstvu a Rusku od otca. Ako gymnazista chodil na duchovné cvičenia jezuitu Jána Diešku, na ktorých si osvojil myšlienku, že krajina, ktorá najviac potrebuje evanjelizáciu a obrátenie je Rusko. Maturoval v r. 1943, potom študoval matematiku a fyziku na PF UK v Bratislave. Štúdium ukončil na KU v Prahe, kde externe študoval dva roky aj teológiu, pokiaľ to neukončila násilná likvidácia fakulty v r. 1950. Potom bol asistentom prof. Jura Hronca na katedre matematiky PF Slovenskej univerzity. Keď ho na teologickú fakultu neprijali, skúšky robil u tajného biskupa J.Ch. Korca, ktorý ho 6.1.1971 tajne vysvätil za kňaza. Kľúčovou udalosťou v jeho živote bolo stretnutie v r. 1943 s Tomislavom Kolakovičom, bol jeho tajomník. Tento charizmatický Chorvát žil na Slovensku najmä počas vojny, jeho činnosť zanechala obrovské plody pre ťažké obdobia. Vyústilo to do laických aktivít pre rozšírenie duchovného života. Od Kolakoviča sa Jukl naučil hlbokej zbožnosti, Mariánskej úcte a praktickému pohľadu na život. V r. 1944 trojica Kolakovič – Jukl – Václav Vaško vyrazila do Povstania s cieľom dostať sa do Ruska -iba Kolakovičovi sa to podarilo. Prežili ťažké chvíle, Jukl bol zajatý, vďaka strážnikovi Tichonovi ušiel istej smrti. Kolakovičov pohľad na náboženskú a politickú situáciu prebúdzal nadšenie v mnohých Slovákoch a Čechoch. Cieľom tajnej organizácie Rodina bolo všetko obnoviť, obetovať Kristovi a prehĺbiť náboženský život. Neušlo to pozornosti komunistom, od júna 1951 zatvárali kňazov, rehoľníkov a veriacich, 14.8. v putách zaistili aj Jukla, mučili ho, ale odmietol rozprávať. 11.11. ho previezli do pražského väzenia v Ruzyni, kde mučenie stupňovali. V inscenovanom procese ho odsúdili na 25 rokov väzenia. Vystriedal mnohé väzenia, skončil v Leopoldove. Sám povedal, že prežiť útrapy mu pomohla modlitba. 22.2.1965 ho podmienečne prepustili, nevinne si odsedel 13 rokov a 6 mesiacov. Obetoval najkrajšie roky za záchranu kresťanstva vo vlasti a v iných krajínách, najmä v Rusku. S úsmevom spomínal ako bol Jukl – Mukl, Muž Odsudený K Likvidácii. Na slobode začal nebojácne organizovať činnosť tajných laických hnutí a sekulárneho inštitútu Fatima. Napomáhal misijnej činnosti v Rusku a na Ukrajine, publikoval v samizdatoch. Prišiel s myšlienkou zaviesť na púti v Šaštíne nočné adorácie mládeže, čo sa všade rozšírilo. Bol jedným z hlavných organizátorov „podzemnej“ cirkvi, púte vo Velehrade v r. 1985, podpisovky moravských katolíkov v r. 1988, ktorú podpísalo pol milióna ľudí, aj sviečkovej demonštrácie v r. 1988. Plne bol rehabilitovaný v r. 1990, v novej situácii nič nezískal, zostal skromným, v prvej línii práce v prospech cirkvi, obetavý, ochotný pomôcť. Organizoval stretnutia mládeže, študentov a rodín, bol všade, kde sa dialo niečo v prospech cirkvi. Človek s takými skúsenosťami, charizmami a elánom nebol dostatočne využitý ani v štruktúrach cirkvi. V r. 1968 sa nebojácne angažoval za práva a slobodu cirkvi. Bol tajomník Jednoty slovenských matematikov a fyzikov, získal doktorát z matematiky. Od r. 1974 sa stal členom sekulárneho inštitútu Fatima. V r. 1990-91 bol redaktor Katolíckych novín, následne do 31.12.1994 tajomníkom KBS. V životopise z 28.4.1975 píše: „Napriek tomu, že sa mi v živote veľmi ukrivdilo, netúžil som, ani nič nepodnikal, aby som sa niekomu pomstil. Milujem náš ľud a ľud všetkých bratských národov.“ Pri prvom stretnutí s prof. Kolakovičovom mu tento povedal: „Bol jeden veľký Vladimír - svätý Vladimír Kijevský. Druhý veľký Vladimír bol konvertita a filozof Solovjov. Snaž sa, aby si bol tretím veľkým Vladimírom.“ My, ktorý sme Vladimíra Jukla roky poznali, môžeme konštatovať, že bol tretím veľkým Vladimírom. Nedostal od štátnych a cirkevných orgánov žiadne ocenenie ani vyznamenanie, je pre nás typické, že sme neochotní a neschopní oceniť osobnosti. V novembri 2009 to napravila Poľská vláda, ktorá mu udelila vysoké štátne vyznamenanie Gavalierský kríž, 10.12.2010 dostal od Nadácie Jána Langoša jeho cenu. Bol ctiteľ Matky Božej, jej posolstiev z Fatimy. Zomrel dnes, 1. mája, mariánskeho mesiaca, v ktorom 13.5. budeme sláviť 95. výročie prvého fatimského zjavenia. Milý Vlado, ďakujeme Ti za všetko, čo si pre Slovensko a svet urobil. Si našim orodovníkom, Tvoj pozemský boj skončil, nech Ti odpočinutie večné dá Pán a svetlo večné nech Ti svieti. PS: Rozhovor s V. Juklom je na http://www.upn.gov.sk/filmy/vladimir-jukl-1925
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

U. S. Steel odchádza, o košickú fabriku bojujú Třinecké železárny

U. S. Steel predáva košické železiarne, ponuku predložili Číňania a skupina slovenských miliardárov.

KOMENTÁRE

Úbohá stredná trieda, tá sa vo Ficovom vlaku nevezie zadarmo

Ak sa niektorí chcú mať závratne dobre, musia sa tí ostatní mať horšie.

KOMENTÁRE

Ako o tridsať rokov rozvrátim našu spoločnosť

Moderné demokracie sa premenia na vlády starých.


Už ste čítali?