Vianoce maminej storočnice

Autor: Jozef Mikloško | 22.12.2012 o 20:30 | Karma článku: 11,70 | Prečítané:  796x

Dva dni pred Štedrým dňom sa príroda spamätala. Jasu pribúda a keď sa na betlehemských poliach zjaví veľká žiara, narodí sa dieťa menom Ježiš. Mária ho zavinie do plienok a Jozef zachráni pred Herodesom - pre ukrižovanie. Končí sa rok, v ktorom by mala moja mama Marta sto rokov. Prežila intenzívny ale krátky život v surovej totalite, kde nemohla prejaviť svoje talenty. V r. 1951 ju operovali na rakovinu prsníka, prenasledovanie eštébákov jej tiež skrátilo život. Po operácii sa dožila, ako Ezechiáš, predpovedaných 15 rokov (2 Kr, 20, 1-6), aby v svadobnú noc dcéry, 27.3.1966, zomrela na rakovinu pľúc. Bola veriaca a usmiata žena, som jej vďačný, že veľmi ovplyvnila môj život.

Zotmelo sa, ticho a pokoj sa vznáša nad cintorínom, spomienky ožívajú. Najprv pomaly potom husto začína snežiť. Na hroboch svietia svetielka, sneh nezháša ohníčky ľudskej lásky. Čas sa zastavil, iba prskanie vločiek v plameni sviec pripomína pominuteľnosť týchto okamihov. Ľudia nezabudli na svojich blízkych – spomienky blikocú večerom. Vidím čerstvé hroby ľudí, ktorí sa tu vlani prechádzali. Hroby malých detí, ktoré neuvideli jas vianočného stromčeka, hroby známych, učiteľov, kňazov, kamarátov. Stále ich pribúda viac - hroby vyzdobené i zabudnuté, osvetlené o tmavé, mramorové pomníky, drevené kríže i päťcípe hviezdy. Všetci tu spolu odpočívajú, plány a boje, ideály a a snaženia, omyly a sklamania. Z radostí a bolestí nedávno žijúcich ľudí zostali kopčeky hliny na zamrznutom cintoríne v tichu Svätvečera. Odpočívajúca zem trpezlivo čaká na nežné pohladenie mäkkého páperia. V pohybe chladného ovzdušia s porozumením znehybnie na mĺkvych hroboch. Nesie vesmírny pozdrav pamiatke zosnulých. Majestátne ticho leží aj nad hrobmi najbližších - dcéry, mamy, otca, starých rodičov, rodiny. Sneh padá na pokornú zem, do studeného večera žiaria stromčeky, dary pod ich zeleňou sú prikryté bielym snehom. Aj toho roku sa Ježiš narodí iba do sŕdc, ktoré ho s radosťou očakávajú. Privítajú ho s vierou a láskou, ako Mária a Jozef, s dôverou a úprimnosťou ako pastieri a uznajú ho za kráľa ako mudrci po dlhom putovaní za neznámou hviezdou. Máme ešte právo na krásu svätej noci, keď milióny ľudí hladujú, nemajú strechu nad hlavou, šliape sa po ich právach a päťdesiat miliónom ročne sa nedovolia narodiť? Dokážeme ešte vnímať pokoj a šťastie Vianoc, keď sme nesvorní, závidíme si, keď nás média a materiálne starosti oberajú o temer všetok čas? Štyridsať rokov sa komunisti snažili červenou hviezdou zacloniť tú betlehemskú. Dvadsaťtri rokov ju tienia svetlá sveta a umelo vyvolané túžby aj po zbytočných veciach. Nedajme si vziať jej tajomnú žiaru, ktorá už dvetisíc rokov zasahuje ľudské srdcia a napĺňa ich radosťou a nádejou. Všetky zvony sveta aj tento rok zvestujú polnočnú. Ticho svätej noci s vôňou kadidla a jedličiek zasa oslávia tú jedinečnú udalosť: „Narodil sa Kristus Pán, veseľme sa!“ PS: Mamu som si pred troma rokmi pripomenul na http://jozefmiklosko.blog.sme.sk/clanok.asp?cl=224241
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Stálicou maďarskej politiky na Slovensku je Béla Bugár

Maďarskú menšinu na Slovensku reprezentujú v podstate od roku 1989 tie isté tváre.

KOMENTÁRE

Vyčerpá sa s Ficom III Bugárov kredit?

Most-Híd je taký baleťák na hrane.

TECH

Lysohlávky pomohli pacientom s rakovinou

Látka dokázala odhaliť pacientom nový zmysel života.


Už ste čítali?