Dovidenia o sto tisíc rokov

Autor: Jozef Mikloško | 26.3.2013 o 21:41 | (upravené 26.3.2013 o 22:48) Karma článku: 9,14 | Prečítané:  950x

Aj keď po miliónoch rokov putovania sa kométa C/2011 L4 Panstarrs priblížila, na nitrianskom cintoríne si to nevšimli. Sneh už opakovane zmizol, po dlhej zime vykúka farba nádeje. Spomienky blikocú tmou a letia za kométou... Nedávno bolo 2. výročie cunami, keď v Japonsku zahynulo 19 tis. ľudí. Osobné cunami sa blížia ku každému, priateľov, ktorých zasiahli, som minule navštívil. Odpočívajú svorne spolu: starí a mladí, kresťania a neveriaci, Slováci a Maďari... Kvetnou nedeľou zaznelo Hosanna, onedlho Ukrižuj ho! Matka Mária prijala aj to, čomu nerozumela. Vo Svätom Jure zaznela Stabat Mater, dielo J.B. Pergolesiho, ktoré vytvoril 26-ročný na smrteľnej posteli. Zomrel 16.marca 1736 v Pozzuoli, naproti Ischii a Capri, neďaleko dymiacich kráterov sopky Solfatara...

 Alexadra Miklošková
Hneď pri vchode leží mama (+27.marec 1966), otec (+1.2.1994) a prvorodená Monika (+26.8.1965). Rodičia boli učitelia, za totality si prežili svoje. Boli hlboko veriaci, mame som zaspieval som jej pieseň: „Až ja v tom hrobe budem spať, príď sa tam milá podívať, len podívať a neplač moc, veď májová je krásna noc.“ Tatu komunisti tiež naháňali, jeho žiaci ho s láskou spomínajú. S Monikou som sa rozlúčil v márnici. Krásne dieťa neumrelo, iba neprišlo, nepokrstenú sme ju sami pochovali. Mala by 47, ako by prebiehal jej život? Vedľa leží Báš-nény (+1956), maliarka, hrala na citare a lepila kulisy bábkovému divadlu. Bola z Viedne, raz bola na Mikuláša anjelom, prezradila ju výslovnosť. Vôkoľ spí večný spánok širšia rodina a priatelia, ktorí už vedia, čo je dôležité. Viola Erdelyszká (+1968) a Elvíra Kľúčovská boli naše učiteľky klavíru. Veľa radostí si s nami neužili, necvičili sme, z nôt, ani naspamäť. Na Dušičky im zapálime sviečku a pomodlíme sa za nich. Ferdinand Schindler (+1969) a Izabela Černohorská (+1967) boli učitelia - dobráci. Nestačili na fígle Kalvárčanov, zaslúžia si večný pokoj. Ferdo bol huslista, učil hudobnú, nás aj mandolínu. Sestry Irénka a Katka Gubová (+1978 a 1975) boli kostolné speváčky, Irénka aj sólistka. Tibor Slovák (+1991) a Ján Kačúr (+1973) boli kňazi. Tiborova mama nám požičiavala káru, keď sme nosili drevo na indiánsky oheň. Jeho brat nám predal bicykel bez bŕzd, o ktorý sme sa s bratom bili. Otec Ján bol piarista, môj otec k nemu chodil na spoveď. Spisovateľa Jozefa Muráni – Nežatického (+1986) komunisti neuznávali. Napísal zaujímavé romány o nájazdoch Turkov, poznáte Branka? Gustáva Stempela (+1981) a jeho o 10 rokov staršiu manželku Máriu (+1972) sme chodili polievať, raz nás požiadali o odtlačenie skríň. Keď som sa do nich s bratom oprel, Guzi sa chytil za čelo a kričal: „Marčika, nôž!“ V záhrade Mici a Eda Soukupa prebiehali indiánske boje. Edo bol štábny kapitán v.v., v kmeni Apačov nemal funkciu, jeho syn Šuďo bol podnáčelník. Laco Fajfer chodil na ryby s bicyklom na hrubých kolesách. Aj keď sme mu hádzali kamene na štupeľ, požičal mi svoj poklad k výletu na Počúvadlo, v literatúre je to dobre opísané. Matilda Šašková (+1986) mala jedináčka Laca, doteraz sa mu smejeme, že von mohol ísť iba keď zjedol kompótik. Je účastníkom Kalvárskych olympijských hier, 10-té, budú 7.9.2013. Vlani nás bolo vyše sto, aj keď asi päťdesiati už odišli do večných lovísk (http://jozefmiklosko.blog.sme.sk/clanok.asp?cl=276896). Tera Ujlacká zomrela vlani. Bola prvá, do ktorej som sa zaľúbil, mal som 15. Laco a Marta Holková boli výborní šprintéri. Laco vedel stovku za 11, utopil sa mladý, nevedel plávať. Edo Mušák a Gejza König patrili medzi povestných trogárov, Edo bol ich kráľom. Otec mal mäsiarstvo, komunisti ho zhabali. Vedľa bol holič Lakatoš, mama nám dala korunu na ostrihanie a s metlou strážila, aby sme neušli. Edo sa hral po vojne s pištoľou a prestrelil si krk. V škole nemusel rozprávať, čo sme mu závideli. Gejza našiel granát, odtrhlo mu prsty, guľky hrával ľavou. Ivan a Vlado Kubiňan boli luteráni, tvrdí futbalisti. Často sa bíjavali, ako ja s bratom. Karol Spišák sa stal slávnym hercom a režisérom. Bol Trafikant, lebo jeho babka mala trafiku. Jožovi Ujlackému, Bôbikovi, odstávali uši, aj tak rýchlo behal. Otec Petra Zábojníka, Pupuša, mal železiarstvo, po roku 1948 ho už nemal. Peter mal futbal, trojseletku, maďarku. Nebola istá, doma ho niekedy nepustili von. My sme nikdy nemali úlohy, on vždy mal. Včera bolo 25. výročie sviečkovej demonštrácie, keď Titanik narazil na ľadovec a začal sa potápať. Bol aj Deň počatého dieťaťa, spomienka na všetky počaté aj nenarodené ľudské bytosti. Kométa Panstarrs už temnie,znova sa vráti za stotisíc rokov. Z lúčenia vás pochytí smútok a modlitba: odpočinutie večné daj im Pane, a svetlo večné nech im svieti!
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Stálicou maďarskej politiky na Slovensku je Béla Bugár

Maďarskú menšinu na Slovensku reprezentujú v podstate od roku 1989 tie isté tváre.

KOMENTÁRE

Vyčerpá sa s Ficom III Bugárov kredit?

Most-Híd je taký baleťák na hrane.

TECH

Lysohlávky pomohli pacientom s rakovinou

Látka dokázala odhaliť pacientom nový zmysel života.


Už ste čítali?