Na Slovensku bude Lenin dlho žiť

Autor: Jozef Mikloško | 3.7.2013 o 22:07 | (upravené 3.7.2013 o 22:25) Karma článku: 14,57 | Prečítané:  1346x

Voľakedy sme sa učili, že Lenin žil, žije a bude žiť. Neveril som tomu, ale temer štvrťstoročie po páde komunizmu vidím, že na Slovensku to platí. Už dávno nepripomínam ľuďom ich členstvo v komunistickej strane, aj keď minimum z nich povedalo prepáčte, už sa to nestane. Za totality jednej strany nešlo o fazuľky, ale o stratené životy miliónov. Náš štvrtý prezident už nesmie byť bývalý člen KSS, „trikrát a dosť“. 25.6.2013 v Rádiu Devín dávali reláciu: Lenin a hudba, bola to repríza z 27.7.1980. Lenin bol opísaný ako dobrý syn, pozorný súrodenec, verný druh N. Krupskej, znalec a milovník hudby. Spomínala sa jeho láska k Čajkovskému, Verdimu, Beethovenovi, k textu pridávali romantické ukážky z Traviaty, romancu Čajkovského, aj Apassionatu.

Dnešná mládež nevie, kto bol Lenin, Stalin, Marx, Engels. Keď počúvala hudobnú reláciu o Leninovi, musela sympatizovať s týmto milovníkom klasiky. Ani slovo nepadlo o jeho zločinoch, o Veľkej októbrovej socialistickej revolúcii, ktorá nebola ani veľká, ani októbrová, ani socialistická, ani revolúcia. Na záver relácie bola báseň Pavla Bunčáka – Lenin, v ktorej bola veta: „Kto nie je s nami, nech ani nežije“ - to „nežije“ sa lepšie rýmovalo k „revolúcie“ (sme zvyklí na „je proti nám“). Očakávam, že Slovenský rozhlas čoskoro odvysiela aj reláciu o Adolfovi Hitlerovi a jeho láske maliarstvu a k umeniu. Na Slovensku sme mali pol milióna komunistov, z ich životopisov sa to už nedozviete. Dávno presadzujem zásadu, že ľudí treba hodnotiť podľa ich dnešného chovania. Rozpravy a schválené zákony v NR SR však hovoria, že SMER stále prekračuje svoje limity. Milión hlasov, ktoré získal vo voľbách je asi 20% obyvateľstva, 4/5 obyvateľstva má tiež právo niečo presadiť. Pokračuje tvrdé spolitizovanie štátnej a verejnej správy, na bežiacom páse sa menia ľudia na všetkých úrovniach. Posledný rok by sa mal nazvať rok dlhých nožov. Opakuje sa 3. november 1994, keď rozjarení Mečiarovi pucipajtáši skákali po nočnej do bavorákov. „Zvyknite si, je po voľbách“. Ich víťazi sú obrazom dnešného Slovenska. V parlamente sme mali Gorilu, Vojenské spravodajstvo, seriál o NKÚ, o Generálnom prokurátorovi, daniach a odvodoch, trápne odpovede Ústavného súdu, zákon o významných investíciách, exemplárne tresty pre lekárov, totalitné posiľňovanie právomocí starostov a primátorov. Schôdza NR SR o rastúcom zadĺžení Slovenska trvala päť minút – nebylo o čem. Valec zo Zlatej Idky sa zasa rozbehol. V poslednom čísle Extraplus, časopisu SNS, minulého partnera SMER-u, je rozhovor s predsedom Komunistickej mini-strany Slovenska Jozefom Hrdličkom. Na konštatovanie redaktora: „Po roku 89 sa KSS transformovala na SDĽ, ktorá sa o pár rokov integrovala do ľavicového zoskupenia strany SMER“ povedal: „Strana SMER vyhrala posledné voľby komunistickou rétorikou, čo v minulom rozhovore povedal aj Miloš Jakeš.“ Druhý rozhovor je s navrhovateľkou novely o účelovom politickom posilnení moci starostov. Poslankyňa SMER-u Jana Vaľová na otázku: „Čakali ste, že vytvoríte jednofarebnú vládu ako doteraz jediná strana v samostatnom Slovensku?“ odpovedala: „Obávala som sa, či nám nestúpne sebavedomie natoľko do hlavy, že prestaneme počúvať aj iné názory ako vlastné.“ A ďalej: „Na mnohých veciach, napríklad aj v zákonoch sa vieme s niektorými politickými stranami v parlamente zhodnúť.“ Je mi novinkou, že SMER počúva aj iné názory a vie sa dohodnúť aj s inými. Ich zákonov boli stovky, za vyše roka v NR SR som nezbadal snahu na dohodu. Malou výnimkou bol zákon, ktorý som navrhol s O. Brixim a A. Martvoňom o Slovenskom historickom ústave v Ríme. Nedávno mi to poslanec D. Gális pripomenul: „Dali sme vám na Vatikán a vy nechcete podporiť dotácie na šport?“ Bolo to od veci - dotácie na šport som podporil, iba mám divný pocit, či to neboli dotácie na volebnú kampaň, ako minule? Vláda jednej strany sa u nás nikdy neosvedčila, nechcem pripomínať 40 rokov socializmu. Víťazstvo HZDS v r. 1992 nebolo dobré, 24% hlasov sa hodilo do koša, najmä Mečiarovi. Aj jeho víťazstvo v r. 1994 znamenalo štyri roky potopy. Najmä z „privatizácie“ sa Slovensko ťažko spamätáva: napr. Partizánske s pol miliónom topánok na sklade „predali“ za 1 korunu. Žiadny podnikateľ, ktorý statočne pracuje, nikdy nedohoní týchto zbohatlíkov. Vláda jednej strany je tu vyše roka. Nepočúva iných, nechce sa v parlamente dohodnúť s nikým. Nemôže obsadiť všetko, nemôže rozhodovať o všetkom, v budúcnosti sa jej to nevyplatí. Poslankyňa J. Vaľová v rozhovore o voľbe Generálneho prokurátora povedala: „Tajná voľba, v ktorej sa prejavuje sila demokracie, v ktorej vie každý robiť podľa svojho presvedčenia a svedomia, sa vinou bývalej koalície viditeľne skompromitovala?“ V parlamente denne vidím, že viac ako presvedčenie a svedomie je to, kam smeruje jeden palec. To však nie je sila, ale slabosť demokracie jednej strany.
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

U. S. Steel odchádza, o košickú fabriku bojujú Třinecké železárny

U. S. Steel predáva košické železiarne, ponuku predložili Číňania a skupina slovenských miliardárov.

KOMENTÁRE

Úbohá stredná trieda, tá sa vo Ficovom vlaku nevezie zadarmo

Ak sa niektorí chcú mať závratne dobre, musia sa tí ostatní mať horšie.

KOMENTÁRE

Ako o tridsať rokov rozvrátim našu spoločnosť

Moderné demokracie sa premenia na vlády starých.


Už ste čítali?