Dnes je 48 rokov od pohrebu zavraždeného kňaza

Autor: Jozef Mikloško | 4.1.2014 o 17:25 | (upravené 5.1.2014 o 12:39) Karma článku: 15,27 | Prečítané:  3317x

Ako Juran, často chodím okolo hrobu františkána Jozefa Emanuela Cubínka, vedľa farského kostola. Vždy je vyzdobený, večer svieti svieca. 4.1.1966 tu bol pohreb tohto 52 ročného kňaza, ktorého 31.12.1965 vrah dvoma výstrelmi z pištole odzadu do tyla surovo zastrelil. Tento kňaz, básnik, publicista a prekladateľ mal predtuchu svojej smrti, vyplývala zo sledovania a záujmu ŠTB o jeho činnosť. Bol mučeníkom za vieru, ktorého, ak zomrel rukou ŠTB, by mala Cirkev blahorečiť. Doteraz však zákerný vrah zostal neodhalený a spomienky na obeť rýchlo blednú aj v pamäti jej súčasníkov.

Jozef Emanuel Cubínek, OFMJozef Emanuel Cubínek, OFMmalackepohlady.sk

Jozef Cubínek sa narodil 13.5.1913 v Oravskej Polhore, ako najmladší zo 6 súrodencov. Jeho otec Martin zomrel pred jeho narodením, matka Mária mala vtedy 53 rokov. 25.8.1929 sa stal františkánom, v r. 1934 maturoval v Skalici, 29.6.1937 bol vysvätený za kňaza. V r. 1939-46 bol profesor náboženstva, literatúry a taliančiny na skalickom gymnáziu.

Nad ránom zbieleným v slzách večera, noci

a v kvapkách zarosených okien,

po spánku rozorvanom

na oči mi sadol ťažký sen:

že som bol žobrákom

kontrastom šťastných ľudí.

Na kraji cesty z asfaltu

s klobúkom svojim ošúchaným,

s bolestným stonom v hrudi

čakal som v sychravom nečase

na kúštik porozumenia, na nehu v ľudskom hlase.

Čakal som na teplý pohľad.

Myslel som, že aspoň jedna ruka

hodí mi sústrasť do klobúka.

Bol básnikom, príslušníkom katolíckej moderny, ale aj kronikárom, publicistom a prekladateľom. Ukážkou v tomto článku je jeho báseň Sen (Rozvoj, č.34, 1933). Ako  profesor literatúry, citoval svojho učiteľa: „Dnes už nieto veľkých básnikov, lebo niet záujmu o básne. Dnešný svet sa chce zabávať." Zaujímavý je aj jeho vtedajší výrok: „Žijeme v dobe všeobecnej, duchovnej a duševnej ľahostajnosti. Moderný človek cíti trpké osamotenie, chorobné oslepenie svojej duše svetlom, pre ktoré nie je stvorená."

Zabudnutá je aj jeho prekladateľská činnosť z taliančiny a chorvátčiny. Preložil 16 kníh, medzi inými rozsiahle romány napr. A. Manzoni: Snúbenci (1947), N. Salvaneschi: Katedrála bez Boha (1949) a Pastier na výšinách (1949), A. Majocchi: Život chirurga (1948), aj diela A. M. Liguoriho, V. Deželiča, G. Papiniho a ďalších.

Šli vôkol starci, mladí, deti

zrýchleným tempom v kroku

a nepovedali ani vety.

Srdce sa svíjalo v bôli,

v päste sa zovrela ruka,

i plakať horko sa mi chcelo,

keď som sa pozrel do klobúka.

Starší mi hádzali doň

len samé pohŕdanie

a deti kamienky, blato,

veď žobrák necíti,

veď on je na to, na to.

Slováci často zabúdajú na svojich velikánov. Aj rehole by sa viac mali snažiť zachovať v pamäti národa osobnosti, ktoré vyrástli v ich radoch. Aj v prípade Cubínka treba pozbierať a vydať jeho literárne a publicistické dielo, ktoré je prakticky zabudnuté. Treba oceniť, že jeho krajania, najmä Ivan Matis, k storočnici jeho narodenia vydali brožúrku Martýr živej viery a že Obec Oravcov s richtárom J. Opartym, spolu s ďalšími organizáciami 2.12.2013 pripravili v Bratislave Spomienkový večer na pátra Cubínka. Súčasťou bola aj výstava dokumentov Život a dielo J. Cubínka, ktorú v týchto dňoch otvoril aj svätojurský farár Pavol Póša v bartolomejskej kaplnke farského kostola. Rozhovory s ešte žijúcimi ľuďmi, ktorí si pamätajú na svojho farára spred 50 rokov, by boli veľmi zaujímavé.

Moja odpoveď nebola kliatbou,

len slabým plačom v hrudi,

na pohŕdanie ľudí.

Nechal som dary na dlažbe

s palicou, klobúkom,

aby tam zostali,

aby svedčili o podlých srdciach,

ktoré sú tvrdšie ako skaly.

Studený vietor na drôtoch hral,

keď som sa s novým poznatkom

poberal v neznámu diaľ.

O, Bože, ak tento sen

raz skutkom stal by sa,

daj silu zniesť ho, silu len.

PS: Osud iného oravského básnika-františkána Ondreja Metoda Luckého, je tiež pozoruhodný.  Jeho jediné básnické zbierky „Spevy nádeje a radosti" a „Sedem radostí Panny Márie a sv. Františka z Assisi" som vydal v r. 2008  a 2009, ich recenzie sú na

http://jozefmiklosko.blog.sme.sk/clanok.asp?cl=170411 a na

http://jozefmiklosko.blog.sme.sk/clanok.asp?cl=209273 .

K Orave ma ťahá aj to, že starý otec bol zo Zubrohlavy a do Oravskej Polhory sme voľakedy chodili vozom pre jódovú vodu. Môj otec študoval v 30. rokoch tiež u františkánov v Skalici.

 

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

U. S. Steel odchádza, o košickú fabriku bojujú Třinecké železárny

U. S. Steel predáva košické železiarne, ponuku predložili Číňania a skupina slovenských miliardárov.

KOMENTÁRE

Úbohá stredná trieda, tá sa vo Ficovom vlaku nevezie zadarmo

Ak sa niektorí chcú mať závratne dobre, musia sa tí ostatní mať horšie.

KOMENTÁRE

Ako o tridsať rokov rozvrátim našu spoločnosť

Moderné demokracie sa premenia na vlády starých.


Už ste čítali?