Necenzurované otázniky

Autor: Jozef Mikloško | 7.7.2014 o 11:39 | Karma článku: 5,81 | Prečítané:  1163x

Nedávno NR SR prerokovala a vzala na vedomie správu ministra financií Program stability SR na roky 2014 až 2017. Zdá sa, akoby Slovensko žilo na osamelom ostrove, nie na rozbúrenom oceáne, po ktorom sa plavíme na loďke 1 % veľkosti EÚ. Všetky štáty sveta sú dnes po uši zadlžené, 5 rokov 18 členských štátov EÚ žije v nadmernom deficite. Podľa správy sa Slovensku znižovanie dlhu darí. Verejný dlh je 55,4 % HDP a od r. 2016 sa má znižovať z 2,49% na 0,54% do konca r. 2017. Tento sľub v turbulentnej globálnej svetovej situácii je odvážny a vyvoláva otázniky.

Svoju úvahu odvodím od laických otázok k svetovému finančnému systému. Tam hlavný problém vidím v nezodpovednosti bánk. V poslednom čase je o nich v Bruseli ticho, menej hovoria o centralizácii, kontrolách, zdaňovaní finančných transakcií, o obmedzovaní obchodu s derivátmi. Nehovorí sa ani o zastavení pumpovania peňazí do krízových štátov alebo bánk. Pri snahe o zmenu finančného systému sa dejú iba kozmetické zmeny. Kasíno ekonomika, virtuálne bublinové finančníctvo beží ďalej. V tejto situácii je zložité, aby malý štát hovoril o svojich zdravých verejných financiách.
Pripomínam Glass-Steagallov zákon, ktorý v Amerike prijali po kríze v 30 rokoch minulého storočia. Delil banky na investičné a na komerčné, tie, ktoré investujú a tie, ktoré špekulujú. K špekulatívnym povedali, že im viac nebudú pomáhať. Tento zákon by mal byť vzorom aj pre Európu. Problém je aj v tlačení nekrytých peňazí. USA a ECB to robia, prejavuje sa to negatívne. Čo znamenajú „finančné trhy“? Kto to je, kto ich vlastní, keď všetci sú zadlžení?

Amerika hlási rast a pritom je enormne zadlžená, dlh sa neráta? Je to divné, že niekto si požičia 3% a vzápätí hlási rast 3%. V Belgicku majú verejný dlh 102% HDP a 380 miliardový dlh. Je to krajina bohatá, v Bruseli sú všetky kancelárie a prenájmy, ale dlh rastie, lebo žijú nad pomery.

Spojenie „stály rast“ sa mi tiež nepáči, tadiaľto cesta nevedie. Stav ekonomiky určuje HDP - Hrubý domáci produkt. Ten rastie aj z absurdných situácií: väčšou spotrebou, nákupom liekov, využívaním drahých zdravotníckych služieb, zamestnávaním právnikov spormi na súdoch, platením poisťovní za nehody, nešetrnosťou, nezodpovedným míňaním peňazí. HDP preto nie je dobrým ukazovateľom vo fiškálnej a sociálnej politike.

Heslom 21. storočia by mala byť tvorivosť. Najmä z Nemecka, Rakúska a Švajčiarska počuť hlasy o tzv. základnom príjme na obyvateľa. Keby sa vraj vyplácal každému, aj deťom, situácia by sa zlepšila. Prispel by k zamestnanosti, k tvorivosti a slobode ľudí, bol by mostom k ľudskej dôstojnosti a solidarite. Zisk by prestal byť hlavným motorom snáh, zmenšila by sa chamtivosť, podvody, strach, zmizli by rôzne podpory. Štúdie hovoria aj o zrušení všetkých daní, iba DPH by zostala. Potom by vraj neboli potrebné daňové úrady ani daňové priznania.    

Dnes očakávať, že v snahe o efektívnosť, robotizáciu, umelú inteligenciu, počítače, IT, bude stále rásť počet pracovných miest, je nereálne. N. Wiener povedal, že kybernetika bude hrobom ľudí s nízkou kvalifikáciou. Mnohí si preto musia zmeniť svoju pracovnú orientáciu a stále zvyšovať kvalifikáciu. Riešenie je skôr v zdieľaní práce, v práci doma a v spomínanom prideľovaní základného príjmu. 

V štátnom rozpočte sa tiež plytvá. Napr. interpeloval som ministra dopravy v súvislosti  s kontrolou vyberania mýta. Nevedel som, že už 4 roky máme zmluvu s firmou, ktorá kontroluje, či vyberanie mýta je efektívne. Platíme im za to ročne dva-tri milióny Euro. Minister ma utešil, že to už bude trvať iba deväť rokov. Takú firmu by som mal rád, ktorá iba sleduje, či po autostrádach chodia registrované autá..   

Aj čerpanie eurofondov je stálou otázkou vzhľadom na ich predražovanie, korupciu a nákupy zastaralých technológií. Zahraničných investorov chceme mať, nesmie sa však stávať, že keď dostanú investičné moduly a pominú daňové prázdniny, zdvihnú kotvy.    

Podivil som sa optimistickej prognóze správy, že recesia odchádza, aj keď hrubý dlh verejnej správy sa zvýšil o 2 536 mil. Euro, aj dlhy  v eurovale 401 mil. sú v tom. Otázkou je, kedy budeme mať vyrovnaný rozpočet, tak, ako to bolo cez prvé roky po novembri 1989?    

Slovensko je zvyknuté nariekať, kritizovať a závidieť, poslanec A. Hlina povedal, že závidíme si aj choroby.  Nedávna štatistika hovorí, že sme u nás zaregistrovali za tri mesiace 17 tis. nových áut. V 90 % bytoch bývajú vlastníci, pričom 80% z nich nemá na to žiadny úver. To je v Európe nebývalé - aj pozitívne správy treba preto viac šíriť.  
  

 

  

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Stálicou maďarskej politiky na Slovensku je Béla Bugár

Maďarskú menšinu na Slovensku reprezentujú v podstate od roku 1989 tie isté tváre.

KOMENTÁRE

Vyčerpá sa s Ficom III Bugárov kredit?

Most-Híd je taký baleťák na hrane.

TECH

Lysohlávky pomohli pacientom s rakovinou

Látka dokázala odhaliť pacientom nový zmysel života.


Už ste čítali?