60 rokov mlčania od smrti Teilharda de Chardina

Autor: Jozef Mikloško | 6.8.2015 o 13:36 | (upravené 6.8.2015 o 13:49) Karma článku: 6,99 | Prečítané:  1136x

Neviem o ňom veľa, ale vždy ma fascinoval - jezuita Pierre Teilhard de Chardin. Pred 60 rokmi zomrel, zvýšený záujem o jeho dielo som však ani v tomto roku nezaznamenal.

Jeho  nové myšlienky vyvolávali prekvapenia,  v cirkvi negatívne reakcie, ktoré viedli k jeho odstaveniu, izolácii a zákazom. Nezbavil sa ich až do svojej náhlej smrti na srdcove zlyhanie na veľkonočnú nedeľu 10.4.1955. Pochovali ho za prítomnosti 10 ľudí na jezuitskom cintoríne v St. Andrews, 160 km od New Yorku. Potom boli zo všetkých knižníc duchovných inštitútov stiahnuté všetky jeho diela.

 Narodil sa v r. 1881 vo francúzskom Sarcenate, ako štvrtý z 11 súrodencov. V r. 1889 začal u jezuitov noviciát, v r. 1911 bol vysvätený za kňaza. Bol nadaný na filozofiu a prírodné vedy, študoval paleontológiu. Od r. 1923 hľadal v Číne stopy po antropoidoch, preslávil sa, ako spoluobjaviteľ čínskeho človeka. V r. 1933 napísal knihu Božské prostredie, ktorá nedostala cirkevné schválenie. Knihu Ľudský fenomén, o pôvode človeka, dokončil v Pekingu v r. 1945. K množstvu jeho rozsiahlych publikácií sa pokúsim venovať na inom blogu.

V r. 1933 mu jezuitskí predstavení v Paríži zakázali všetky verejné, pedagogické a vedecké funkcie, v r. 1947 aj písanie filozofických spisov. V r. 1950 sa stal členom Francúzskej akadémie. Cirkevná cenzúra mu zakázala vydanie knihy o ľudskej evolúcii. Na pokyn predstavených sa musel od r.1948 natrvalo usadiť v New Yorku. V r. 1951-3 robil paleontologický výskum v Južnej Afrike. V roku 1954 mu dovolili vrátiť sa na 2 mesiace do Francúzska. Po návrate do USA v r. 1955 zomrel v New Yorku, až potom sa publikovala jeho kniha Ľudský fenomén a začali sa nezávisle publikovať aj iné jeho diela.

V r.1962 vydalo Sväté oficium voči jeho dielu kritické Monitum, čo však pôsobilo aj opačne. Na jednej strane vyvolalo zvýšený záujem o jeho práce, na druhej strach teológov a laikov. V súčasnosti Teilhard nemá veľa skutočných protivníkov, ale sprevádza ho skôr mlčanie. Obavy, nedôvera, ba až ľahostajnosť, až na niektoré výnimky, trvajú v cirkvi dodnes. Tie výnimky sú však zaujímavé.  Napr. známy teológ Henri de Lubac (titul kardinála odmietol v r. 1969, prijal ho bez biskupského svätenia od Jána Pavla II. v roku 1983, zomrel v r. 1991), povedal, že  „Katolícka cirkev, plodná matka, môže radostne uznať, že s Teilhardom de Chardinom porodila syna, ktoré naše storočie potrebuje, jedného z autentických Kristových svedkov“ a na inom mieste „Teilhardova vášnivá láska k Vesmíru  mu priniesla veľa kritiky od ľudí, ktorí mu nerozumeli.“  Zaujímavé je aj Lubacovo konštatovanie, že „Koncilový dokument Gaudium et spes bol inšpirovaný dielom Teilharda“. Aj kardinál Jozef Ratzinger sa k dielu Teilharda  neraz pozitívne vyslovil a pokladal sa dokonca za nasledovníka a pokračovateľa jeho prác.

Teilhard sa pokúsil integrovať vedomosti rôznych oborov. Rozšíril pojem evolúcie nielen do biológie, ale aj do kozmológie, ba aj do vývoja celého ľudstva. Oproti strachu z budúcnosti v cirkvi, vytvoril protiváhu, ktorá sa opiera o dôveru, lásku a nádej. Uvediem, niekoľko myšlienok tohto muža budúcnosti:

  • Dopredu nás dovedie len cesta, ktorá prispeje k väčšej jednote
  • Dnešný pojem Boha je ešte z doby kamennej
  • Budúcnosť ľudstva leží vo vzostupe jeho schopnosti milovať
  • Dedičný hriech je pokus o vysvetlenie zla
  • Cieľ človeka je premena telesnej bytosti na duchovnú
  • Vývoj ľudstva speje hore,  k bodu Omega, k Bohu
  • Veda vedie ľudstvo k jednote, technický pokrok konverguje k duchovnému pokroku
  • Nemožno  súčasnú civilizáciu len kritizovať, bez ujasnenia si jej hodnôt
  • Tajomstvo tajomstiev je plodnosť, vznik nového života, ktorý úplne prevyšuje to, čo ho zo strany vedomej činnosti človeka vyvolalo. Táto skúsenosť je výsostne vhodná k poznaniu moci a múdrosti Božej (dnes nie  je počatie doménou Boha, ale ľudskej manipulácie, takže sa zdá, že to nespôsobil Stvoriteľ, ale hlúpe a zlomyseľné sily).

Na mojom vedeckom pobyte v Mníchove v r. 1970 som si zohnal veľa náboženských kníh, aj Teilhardove diela Božské prostredie a Budúcnosť ľudstva. Na ceste domov mi na hraniciach policajti všetko zhabali. Aj keď som pracoval v matematike, cez obedňajšiu prestávku som vždy išiel do bohatej knižnici, kde som študoval aj diela Teilharda. Potom som sa už nikdy hlbšie do jeho myšlienok neponoril a preto keď vidím zoznam jeho dodnes  vo svete vydaných kníh, mrzí ma, že k tejto múdrosti sa už počas môjho života nedostanem. Napriek tomu, sa ešte k tejto téme čo najskôr vrátim.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Stálicou maďarskej politiky na Slovensku je Béla Bugár

Maďarskú menšinu na Slovensku reprezentujú v podstate od roku 1989 tie isté tváre.

KOMENTÁRE

Vyčerpá sa s Ficom III Bugárov kredit?

Most-Híd je taký baleťák na hrane.

TECH

Lysohlávky pomohli pacientom s rakovinou

Látka dokázala odhaliť pacientom nový zmysel života.


Už ste čítali?