Rím bez navigátora

Autor: Jozef Mikloško | 5.7.2016 o 18:22 | Karma článku: 5,11 | Prečítané:  669x

Chodiť po Ríme tam, kde ťa oči vedú, sa mi podarilo až nedávno. Netušíš, kam ideš, prečo tam ideš, koho stretneš a čo uvidíš? Stačí mať otvorené oči a srdce a zapnutú anténu na neobyčajné  zážitky: 

  • V parku Vila Borghese, na námestí básnikov, stretnete Puškina, Gogola, Szienkiewicza, Španiela Garcia de La Vegu, Černohorca Petar Petroviča, Peržana Ferdorsiho. V čase, keď sa poézia vytráca z knižníc a náklady zbierok klesajú, majú poeti v Ríme vyhradené prekrásne miesto.
  • Taliani si ctia svoje osobnosti aj vo vysokom veku. Na udeľovaní hudobných cien pozvali pri príležitosti 80-ky bývalého konferenciera Pipa Baudu. Pred vyše 300 tis. divákmi v Aréne di Verona mu hviezdy pri torte s ôsmimi sviecami spievali Tanti auguri. Keď  sfúkol sviece na jeden fuk, sako mal plné šľahačky. Sličná reportérka ju rukou zoškrabovala a olizovala.
  • Na letisku Fiumicino v čakacej hale, stojí koncertné piano Petroff. Keď sme tam prišli, nejaký cestujúci bravúrne hral Chopinove a Beethovenove sonáty. Miesto nót mal pred sebou palubnú vstupenku a po potlesku utekal k lietadlu, predstavil sa mi ako - Manfredi.
  • Na rušnej rímskej ulici pri vchode do zlatníctva ľudia nežne pozerali na veľkého vtáka, schuleného v kúte. Nevedel už lietať, iba chodil a oddychoval. Zrazu sa postavil a cez zástup hrdo vyšiel na prechádzku po Korze. Ľudia mu, na rozlúčku s Rímom, zatlieskali.
  • Naše kondomínium, kde som bol päť rokov doma, bolo pekne upravené. Tu sme sedávali pod veľkým rododendronom, jedli mišpule, tam nám ušiel zajac, hrali sa na schovávačku, obdivovali februárové mimózy, aprílové rododendróny a júnové bugenvílie.  
  • V dlhom a pomalom prúde aut dieťa sedelo mame - šoférke na kolenách. Neďaleko karabinieri v dvoch dlhých radoch so sirénami išli do služby, vtipkovali medzi sebou, čakali na svetlách, trúbili a ukazovali si prostredníky.
  • Na zastávke autobusu chalan hladkal a bozkával dievča, ktoré surfovalo na tablete a telefonovalo. Chalan neprestal dotierať, ľudia sa usmievali, romantiku rímskej ulice dopĺňala vôňa kvetov, žiara slnka a modré nebo.
  • Päť rokov som obdivoval na Piazza Navona portrétistu Leona z Alžíru. Často som ho sledoval pri práci, jeho talent a pohotovosť. Prihovoril som sa mu, odfotografovali sme sa a pripomenul som mu minulé stretnutia, keď maľoval aj nevestu.
  • Viaceré múzea boli v rekonštrukcii, ceny vstupeniek podstatne vzrástli, zľavy pre seniorov a mladých zo štátov EÚ zrušili. Aj Vatikánske múzea majú drahšie vstupenky bez čakania. Ak bolo múzeum zavreté, nevadilo, ale grande scandalo bolo, keď Caffé bolo closed. Môj protest uznali aj karabinieri.
  • Na Via Margutta stále vládol duch Audrey Hepburnovej a Gregory Pecka. V Antico Caffe Greco stále visí reliéf Jánovi Kollárovi, Žárymu a Smrekovi. Svojho času tam na klavíri Ivan Koska doprevádzal spev mojich detí - Máši a Dana. Dnes, 5.7.2016, bude hrať o 20 hod. vo farskom kostole v Pezinku.
  • Na mramorovom olympijskom štadióne z r. 1960 zahajovali atletické majstrovstvá talianskych  študentov. Počas nástupu 20 regiónov každému zahrali pieseň z toho regiónu. Všetci spievali, uprostred kriku meditovali seniori v lotosovom sede.
  • Nad šiatrami trhu Campo dei Fiori nemo stojí socha dominikána Giordana Bruna, ktorého tu upálili vo Svätom roku, 17.2.1600. Voľakedy som tam chodil kvôli spomienke na túto udalosť. Podľa Bruna je pomenovaný aj kráter na Mesiaci.  
  • Tiber bol tentokrát akýsi prudký. Pod Ponte Milvio, kde si zaľúbení sľubujú večnú lásku a kde Konštantín zvíťazil v r. 312 nad Maxentiom, kalná voda rýchlo unášala bezmocné kačky. Už sa domov nevrátia, pristanú až v mori pri Ostii Antice?
  • Hore, na obelisku pred Panteónom, je vraj popol Júlia Caesara. Miesto, kde ho Brutus zabil, je reštauráciou, ktorá to zohľadňuje v cenách. Na Forum Romanum je kameň, kde ležal mŕtvy Caesar, stále sú tam kvety, najmä 15. marca (zomrel v r. 44 pred Kristom).
  • Belgickú rezidenciu nad Forum Romanum som pokladal za najlepšiu vyhliadku na tieto miesta. Teraz som objavil krajší výhľad - je nad nedávno odhalenou bazilikou Santa Maria Antiqua. Pohľad na Forum je odtiaľ fantastický.
  • Keď sa sem raz zasa vrátim, rád by som býval v uličke spisovateľov, vo Via Cappellari. Odtiaľ sa denne poprechádzam uličkami na Piazza Navona, cestou sa napijem zo studničiek, z ktorých tečie čerstvá voda 24 hodín denne, 365 dní v roku.
  • Opätovný návrat do Ríma som zabezpečil pri Fontane di Trevi. Bolo tam nabité a spolu s manželkou Máriou sme dodržali stáročnú tradíciu. 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

U. S. Steel odchádza, o košickú fabriku bojujú Třinecké železárny

U. S. Steel predáva košické železiarne, ponuku predložili Číňania a skupina slovenských miliardárov.

KOMENTÁRE

Úbohá stredná trieda, tá sa vo Ficovom vlaku nevezie zadarmo

Ak sa niektorí chcú mať závratne dobre, musia sa tí ostatní mať horšie.

KOMENTÁRE

Ako o tridsať rokov rozvrátim našu spoločnosť

Moderné demokracie sa premenia na vlády starých.


Už ste čítali?