Ján Langoš by mal dnes 70 rokov

Autor: Jozef Mikloško | 2.8.2016 o 11:26 | (upravené 2.8.2016 o 14:56) Karma článku: 4,69 | Prečítané:  946x

Rád spomínam na Jána Langoša, pokojného a múdreho človeka. Oceňujem na ňom, že bol jedným z mála tých, ktorí po novembrovom nadšení odvážne išli do reálnej politiky, pričom neváhal si vziať na zodpovednosť ťažký rezort vnútra.

Na Ústave technickej kybernetiky SAV (ÚTK) sme spolu prežili asi 15 rokov. Riaditeľom bol akademik Ivan Plander, nestranník, pracovitý a systematický človek. ÚTK mal vtedy do 600 pracovníkov - boli z oblasti technológie  – tam pracoval J. Langoš, technického a programového vybavenia počítačov a v oblasti matematiky a informatiky, tam som pracoval 27 rokov. Langoš bol experimentálny fyzik, technológ, veriaci katolík. Kolektív matematikov mal až 50 členov, bol to vtedy najväčší kolektív v ČSSR. ÚTK bol liahňou disidentov tajnej cirkvi, pracovali tam kresťanskí aktivisti František Mikloško, Rudolf Fiby, Marián Vajteršic, Ondrej Sýkora, Mária Lucká, Peter Václavík, Marián Gula a ďalší. Vedenie ústavu vedelo o ich činnosti, keď však dobre pracovali, kryli ich.

Po revolúcii časť disidentov vstúpila do VPN, iní do KDH. Tieto strany boli odsúdené na spoluprácu, spájal ich najmä antikomunizmus, čo vydržalo byť iba dočasne spoločnou témou. 

Pri tvorbe vlády v r. 1990 na strane VPN bol F. Gál, J. Langoš a F. Mikloško, na strane KDH  J.Čarnogurský, I.čarnogurský a aj ja, Demokratickú stranu (DS) viedol J. Dubníček, p. Mattoš a J. Holčík. VPN navrhla za predsedu vlády Mečiara, Stračára, Koštu alebo Langoša. Potom post predsedu zúžila na Mečiara a Langoša, KDH s Mečiarom nesúhlasilo. VPN prijalo na svoju kandidátku aj bývalých komunistov, ich presadzovanie Mečiara aj za ministra vnútra bolo fatálnym omylom.

Vo vláde ČSFR, v tzv. vláde národnej obeti, bol Ján Langoš ministrom vnútra, ja som bol podpredsedom pre ľudské práva. Dobre sme spolupracovali, Ján sa vo vláde menej vyjadroval. Ako prezident Havel, aj on bol obklopený aj ľuďmi v texaskách. Bolo to náročné a tajomné ministerstvo, raz som ho navštívil.

Dobrá akcia sa podarila pri prerokovaní Správy o dodržiavaní ľudských právach vo Federálnom zhromaždení (FZ). Uznesenie FZ zo 7.11.1991, v roku Listiny ľudských práv, uložilo mne, Langošovi a GP I. Gašparovičovi vypracovať túto správu, bola to dobrá myšlienka. Správu sme dlho pripravovali, vo FZ bola celodenná diskusia. 30.1.1992 ju FZ schválilo: 148 bolo za, 1 proti a 25 sa zdržalo hlasovania. Uznieslo sa, že takáto správa sa predloží 2x ročne. Po voľbách 1992 sme márne upozorňovali vládu a FZ na toto uznesenie. V SR sa podobná správa nikdy nedostala do pléna NR SR.

Petržalské KDH, ktorého som bol predsedom, v čase hlbokého mečiarizmu, navrhlo s Demokratickou úniou (DÚ) a s DS, že 29.9.1996 v Dome kultúry Zrkadlový háj, podpíšeme dohodu o vzájomnej spolupráci – „modrú koalíciu“.  Bol to politický a kultúrny míting, kde za príhovorov predsedov DS, DÚ a KDH, J. Langoša, J. Moravčíka a J.Čarnogurského, petržalskí predsedovia DS, DÚ a KDH, J. Krajniak, J.Kotula a J. Mikloško, podpísali túto dohodu. Keď sme spomenuli spoločnú kandidátku, všetkým stvrdli rysy, ale o pár mesiacov sa zrodila Modrá koalícia a doplnením červenej a zelenej Dúhová koalícia – SDK. Ľadovec sa pohol k pádu mečiarizmu, k víťazným voľbám v roku 1998.

Vláda ČSFR po svojom páde v r. 1992 sa stretala dvakrát ročne: na jar, keď sa zabil minister Jozef Vavroušek a okolo 28. októbra, vzniku Československa. Raz to bolo v Prahe, druhýkrát inde, aj na Slovensku. Celkovo bolo týchto stretnutí vyše 20. Cením si priateľstvo s týmito ľuďmi, vedomie, že sme boli pri demontáži komunizmu a príprave nového systému. Tvrdo sa pracovalo, nebolo času rozmýšľať o témach, ktoré nás delili. Ján Langoš aj pri povinnostiach predsedu DS a poslanca NR SR (1994-2002), na túto partiu nezabudol. Napr. 14-te stretnutie bolo 30.10.1999 v Slovenskej reštaurácii v Prahe. Pilo sa totalitné víno z rokov 1986-88 a tokajské z roku 1989. Všetkým som dal otázku: „Ako hodnotíš posledných 10 rokov? Aká je Tvoja vízia tretieho tisícročia?“  

Langoš mi odpovedal takto: „Od novembra 1989 sme urobili takmer všetky formálny zmeny – zmenu právneho poriadku, máme vlastný štát a robíme transformáciu ekonomiky. Stále je pred nami veľká úloha – duchovná obnova spoločnosti. Tá nám chýba, v tejto oblasti to ide najpomalšie, práve preto sú ostatné zmeny také ťaživé. Na Slovensku ešte necítime pospolitosť – to je naša úloha pre ďalšie tisícročie: zjednotiť národ tak, aby sa naše hlavné úlohy pociťovali ako spoločné úlohy všetkých.“

Životným úspechom Jána Langoša bolo založenie Ústavu pamäti národa (ÚPN), ktorého bol predsedom Správnej rady. Žiaľ, 15. júna 2006 tragicky zahynul. Až v rokoch 2012-16 som si uvedomil dôležitosť ÚPN, jeho problémy a bipolaritu, ktorá vyplýva zo zákona a ktorá vytvára rozpor predsedu Správnej rady so Správnou radou a dozornou komisiou, čo za Langoša nebolo možné. K súčasnému stavu sa dospelo najmä vinou vlády Smer-u, ktorá si navolila aj do týchto orgánov svojich. Tak to bolo so všetkými v NR SR volenými funkciami. Vláda jednej strany - KSS, HZDS a aj Smeru sa nikdy neosvedčila.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Stálicou maďarskej politiky na Slovensku je Béla Bugár

Maďarskú menšinu na Slovensku reprezentujú v podstate od roku 1989 tie isté tváre.

KOMENTÁRE

Vyčerpá sa s Ficom III Bugárov kredit?

Most-Híd je taký baleťák na hrane.

TECH

Lysohlávky pomohli pacientom s rakovinou

Látka dokázala odhaliť pacientom nový zmysel života.


Už ste čítali?