reklama

Ladislav Lencz (*24.3.1927, +3.12.2010)

Je tomu šesť rokov, čo nás opustil vzácny človek a priateľ Ladislav Lencz. Narodil sa v Nitrianskych Hrnčiarovciach, prežil trojročnú formáciu u jezuitov, aj ich likvidáciu v r.1950 s následnou trojročnou vojnou s lopatou v PTP.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (17)
Ladislav Lencz s vnučkou
Ladislav Lencz s vnučkou (zdroj: rodinný archív)

Za totality sme spolu chodili na stretká rodín, aj deti mali spoločné stretnutia. Aj cez nich k nám chodili bratia z Taize, ktorí apoštolovali na Slovensku. Lenczovci vtedy zohnali Listy rodičom, ktoré v NSR cirkev každé tri mesiace posielala svojim členom od narodenia dieťaťa. Preložili ich, šírili sme ich ako samizdat. Rodičia si mohli prečítať čo ich čaká pri výchove a starostlivosti o dieťa.

Laco a aj jeho manželka Terezka boli činní aj v hnutí Fokoláre – diele Máriinom. Úzko spolupracovali s Cirkvou bratskou, najmä s básnikom Milanom Jurčom, ale aj s inými konfesiami. V mnohých názoroch a aktivitách predbehli svoju dobu, ktorá po r. 1989 v cirkevnej hierarchii nebola pripravená na zmeny.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Prvýkrát som Ladislava videl v r. 1968 v Blumentáli, keď múdro vystupoval v projekte Dielo koncilovej obnovy. Poslednýkrát v septembri 2008, keď sme spolu navštívili arcibiskupa S. Zvolenského.

21.9.2008 Združenie kresťanských seniorov organizovalo v Bratislave „Dni dialógu kultúr národov strednej Európy“. V programe bola aj púť seniorov zo Slovenska, Čiech, Maďarska a Rakúska v Marianke. Podľa prísľubu mal sv. omšu celebrovať o. arcibiskup. Laco sa pripojil ku mne s arcidiecéznym plánom pastorácie seniorov a návrhom na zlepšenie situácie stálych diakonov. Hovoril, že obnovu cirkvi možno začať od seniorov, mal k tomu 9-bodový premyslený plán pastorácie seniorov. Opísal aj návrh prípravy stálych diakonov, ktorých sme vtedy mali len 15. Ako administrátor internetového mesačníka Communio Misio, vydal 52 jeho čísiel, dve z nich (37 a 43) venoval stálemu diakonátu. Poprosil tiež o svoje zaradenie medzi stálych diakonov, aj za člena arcidiecézneho úradu pre pastoráciu seniorov, ktorý navrhol zriadiť. Pre neho to bol najvyšší čas, mal 81 rokov. Mrzelo ho, že na svoje návrhy nedostal odpoveď, bola to šanca pre cirkev a aj seniorov. Laco raz povedal: „Cirkev je moja najväčšia radosť a najväčšia bolesť.“

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Napriek vážnej chorobe bol do konca života angažovaný v cirkvi. Dokončil štúdium teológie, zaviedol na Teologickej fakulte TU Univerzitu tretieho veku. Intenzívne sa podieľal na príprave prvého a druhého pastoračného plánu pre KBS, ktoré boli dobre vypracované, ale v praxi sa temer nerealizovali. Venoval sa aj prekladu kníh z nemčiny a maďarčiny a internetovému mesačníku Communio Misio. Stal sa známym blogerom, ktorý sa takto charakterizoval: „Vášnivo rád sa učím, vďaka tomu sa necítim starý. Učím sa od svojej manželky, detí, vnúčat - aj tým, že píšem blogy. Veľa som sa naučil od svojich študentov a od ľudí iných názorov. Čo som pochopil, snažím sa odovzdať druhým. Od Ježiša sa učím najťažšej disciplíne: byť láskavým človekom a pomáhať.“

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Jeho najplodnejšie obdobie bolo v dôchodku. Najväčšiu zásluhu mal v príprave a presadení projektu etickej výchovy v školách, ktorý bol orientovaný na tých, ktorí nedostali v rodinách výchovu k viere a prosociálnosti. Predmet bol zaradený ako alternatíva náboženskej výchovy.

V roku 2002 mu lekári diagnostikovali a operovali rakovinu prostaty. Začala jeho krížová cesta, ktorá vyústila do intenzívneho duchovného života s každodennou návštevou omše, s modlitbami, adoráciou a návštevou chorých. Pokiaľ vládal, snažil sa o pohyb, zdravú stravu a netradičnú liečbu. Po ôsmich rokoch zápasu s chorobou prirodzenými prostriedkami sa vrátil ku klasickej medicíne.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Počas jeho posledných rokov mimoriadne prehĺbil a zdokonalil svoju duchovnú orientáciu. Pracoval do konca života, v tomto období napr. povedal: 

- Boh chce, aby sme prišli k Nemu očistený, dáva nám k tomu množstvo príležitostí,

- odovzdávam Bohu svoju bezmocnosť,

- obdobie po 80-tke je veľmi krásne, ak ho žijeme v dôvere s Bohom,

- ak to chceš Ty, Pane Ježišu, chcem to i ja.

V tomto období sa veľa modlil aj s manželkou na aktuálne úmysly: za jednotu v rodinách, medzi kresťanmi, na Blízkom Východe. Bolesti obetoval Bohu za svoje deti, Tomáša, Stana a Máriu, za vnukov, svojich predkov a spásu ich duší. Zomrel na prvý piatok. Jeho životné heslo bolo: „Blahoslavení sú ..., ktorí umierajú v Pánovi, nech si odpočinú od svojich námah, lebo ich skutky idú s nimi.“ (Zj. 14,13).

Jeho rozsiahle dielo si zaslúži odbornú analýzu a publikovanie.

Jozef Mikloško

Jozef Mikloško

Bloger 
  • Počet článkov:  286
  •  | 
  • Páči sa:  45x

Mám tri na štvrtú minus dva rokov (bŕŕŕ), 54-tí rok ženatý, štyri deti, dvanásť vnukov, troch pravnukov. Do r.1989 som bol vedec - matematik, potom politik, poslanec, prorektor, publicista, veľvyslanec v Taliansku (2000-2005), spisovateľ, závislák na FB. Od r. 2005 som dôchodca, vydavateľ najmä vlastných kníh (7), hudobno-dramatického CD-čka Ona, Ono a On, predseda Združenia kresťanských seniorov Slovenska. Pravidelne športujem, počúvam klasiku a rád sa smejem. Zabudol som, že od 11.3.2012 som sa stal poslancom NR SR a od 6.3.2016 som sa stal zasa slobodný človek, ktorému nedávno vyšla ôsma kniha: Ludia a doba -z môjho života (MarenčinPT). Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu