Čo robiť za finančnej krízy? (oneskorená reportáž)

- Treba uznať, že ide o najnebezpečnejší finančný a hospodársky stav núdze v dejinách. Len rýchle a preventívne opatrenia môžu zabrániť krachu civilizácie.- Každý národ musí trvať na princípe, že neexistuje vyššia politická autorita ako suverénna národno-štátna republika. S rušením tejto suverenity pod zámienkou nadnárodných inštitúcií treba skoncovať.- Nadnárodné inštitúcie, napr. Medzinárodný menový fond majú oprávnenie len ako fóra pre porady medzi suverénnymi národným štátmi alebo na uľahčenie dohôd medzi nimi.- Každý národ musí zachovať svoju suverenitu vo vzťahu k svojim finančným, menovým a ekonomickým veciam. Vyžaduje si to kapitálovú a devízovú kontrolu a medzinárodnú reguláciu finančných a menových záležitostí a obchodných zásad. - Každý štát má svoje finančné, hospodárske a menové záležitosti reorganizovať ako pri konkurze, pričom základy infraštruktúry, poľnohospodárstva, výroby, medzinárodného obchodu so surovinami a sociálnu sieť treba zachovať. Iné finančné požiadavky sa odpíšu alebo transformujú do dlhodobo zmrazených pohľadávok s nízkymi úrokmi.- Počas trvania krízy by sa nemali udeľovať medzinárodné kredity. Namiesto toho by sa mali vydávať štátom podporované kredity pre základnú infraštruktúru, produktívnu sféru, poľnohospodárstvo a svetový obchod s úrokovou mierou nie väčšou ako 1-2% ročne. Úvery by mali rozdeľovať národné banky, ktoré majú byť prostredníkom najmä na priemysel orientované súkromné banky a pri vyhľadávaní a dohľade na dlhodobé, štátom kryté úvery.- Deriváty treba zakázať ako podvod na financiách a devízach. Úverovú investičnú a daňovú politiku štátov treba riešiť tak, aby vytvárali „disciplinované“ prostredie na splnenie týchto kritérií.- Na uzatváranie medzinárodných dohôd netreba žiadne medzinárodné orgány. Svetové hospodárstvo sa dusí z predávkovania nadnárodných inštitúcií. LaRouche už v r. 1998 vyhlásil, že ak sa deriváty (vtedy asi 100 miliard dol.) nevyškrtnú z pokladničných kníh dôjde k chaotickej dezintegrácii verejných a súkromných financií a menových systémov, čo sa pri 24 hod. elektronickom bankovníctve rýchlo rozšíri. Navrhol prijať novú Bretton-Wooodskú dohodu, ktorá by zaviedla: - fixné, ale prispôsobivé výmenné kurzy,- možnosť obmedzenia konvertibility, ak to národné vlády považujú za nutné,- kontrolu obchodu s menami a pohybu kapitálu,- povolenie nutných protekcionistických opatrení, napr. reguláciu cien a obchodu,- likvidáciu trhov a finančných spoločností, vykonávajúcich finančné špekulácie voči vybraným menám. Jeho návrhy boli dlho ignorované, táto téma bola tabu v prejavoch politikov. Nik nechcel stratiť voličov, nik nepátral po koreňoch krízy a neanalyzoval jej širšie súvislosti. V súčasnosti sa nová Bretton-Woodská dohoda už začína spomínať, nedávno o nej v RAI1 hovoril taliansky minister hospodárstva a financií Giulio Tremonti. Ako neekonóm nemôžem posudzovať a komentovať spomenuté zásady, dávam ich iba na vedomie. Ako laikovi mi je jasné, že je nemorálne, keď niekto získa za pár dní špekuláciami toľko, koľko iný poctivou prácou za celý život. Po krachu amerických hedžových fondov a Enronu v r. 2001 sa svet tváril, že sú to iba izolované epizódy, hoci to bol vrchol ľadovca. Plne uznávam dôležitosť európskej integrácie, spoločenstva štátov, ktorých vnútorný poriadok bude uznávať osobnosť človeka (zodpovednosť za seba), princíp subsidiarity (to, čo menšia jednotka konať môže, to väčšia konať nesmie) a princíp solidarity (záväzok pomoci tomu, kto sa z vlastnej sily sa nedokáže o seba postarať). Stručne ešte spomeniem môj názor na LaRouchea a minulé kontakty s ním. Hodnotím ho ako Sacharova Ameriky, politika s globálnym myslením a originálnym pohľadom. Bol generátorom nových myšlienok, bojovníkom za záchranu kresťanskej civilizácie, života, rodiny a mládeže. Pre jeho kritické názory jeho hnutie v USA perzekvovali, čo vyústilo do politických procesov s absolútne neprimeranými trestami. La Rouche dostal 15 rokov väzenia, jeho piati spolupracovníci spolu 209 rokov. Procesy s ním a s jeho kolegami koncom 80-tich rokov mali toľko iregularít, že široká medzinárodná komunita proti ním často protestovala, pokladala ich za nespravodlivé a politicky motivované. S jeho prípadom som sa oboznámil ako podpredseda vlády ČSFR pre ľudské práva. Napísal som viacero protestných listov, s poslancami a bývalými politikmi viacerých krajín som USA opakovane navštívil. 7x som bol aj v ťažkých väzniciach, v ktorých bol uväznení on a jeho spolupracovníci. Na jeseň 1993 vyvrcholil medzinárodný tlak na Kapitol a Biely dom, aby LaRouchea po tretine trestu - piatich rokoch väzenia, podmienečne oslobodili. Medzinárodný „lietajúci tím“ opakovane loboval v Kongrese. Bol som poctený byť v kolektíve týchto prominentov. La Rouche bol po piatich rokoch v r. 1994 podmienečne prepustený, neskôr aj „virgínska päťka“. Pri mojej návšteve vo väzení v roku 1993 mi LaRouche sľúbil, že raz Slovensko navštívi. Mal pred sebou ešte 11 rokov väzenia, ale v auguste 1994 svoj sľub splnil. Spolu so 120 mladými zo 17 štátov Európy sme prežili v Smoleniciach nezabudnuteľné dni vzdelanosti, priateľstva a tvorivosti. V septembri 1995 som sa zúčastnil vypočúvania (hearing) vo Washingtone. Pred medzinárodným tribunálom tento prípad predložil Ramsey Clark, bývalý minister spravodlivosti v Johsonovej vláde. Komisia došla k záveru, že v tomto procesu došlo k hrubému zneužitiu vyšetrovania a trestného násilia, ktorých cieľom bolo odsúdenie a likvidácia LaRouchea a jeho hnutia. Druhýkrát LaRouche navštívil Slovensko v auguste 1996, v plnej volebnej kampani v USA, aj on bol (v r. 2000 siedmykrát) kandidátom na prezidenta. Bola to návšteva plná stretnutí a diskusií s mládežou, s reprezentantmi vedy, politiky a cirkvi. Pri rozlúčke v Bergu mi LaRouche povedal: “Slovensko je šťastnejšou krajinou ako iné. Má zmysel pre duchovné hodnoty a nestratilo národnú identitu. Potrebuje čestných a rozhodných vodcov. Keď som počul na púti v Nitre spievať 50-tisícový dav, pochopil som, že ste dobrou krajinou.“ 8.9.1997 mal LaRouche 75 rokov. Vo Washingtone prebehol gala program spevákov, hudobníkov a politikov. Bol som majstrom tejto ceremónie, do spoločnosti hviezd, s ktorými som spieval Glory, glory Haleluja sa už viac nedostanem. Celkovo som sa s Lyndonom LaRoucheom stretol asi 13x, posledne v r.2004. Dnes má 86 rokov, je stále aktívny, stále ho pokladám za jedného z najvzdelanejších ľudí, ktorých som kedy poznal.