Emil Smidak, zabudnutý génius

Autor: Jozef Mikloško | 2.7.2009 o 12:53 | Karma článku: 9,06 | Prečítané:  1937x

Emil F. Smidak, zaujímavý a originálny muž, rodák z Ostravy (13.8.1910), prežil takmer celý život v rôznych funkciách vo Švédsku a Švajčiarsku. Na Čechov a Slovákov nikdy nezabudol, po revolúcii sa často vracal domov a snažil sa pomôcť svojimi projektmi. Dnes je tomu šesť rokov, čo vo veku 93 rokov zomrel v Luzerne. Jeho veľmi aktívna a bohatá nadácia Avenira, ktorá urobila kus práce pre lepší svet, odvtedy mlčí.

Emil F. Smidak, Dr. h.c. Karlovej Univerzity v Prahe (18.6.1991)Emil F. Smidak, Dr. h.c. Karlovej Univerzity v Prahe (18.6.1991)
Stretli sme sa 19.7.1990 v Prahe, hneď sme sa stali dobrí priatelia. Chválil krajinu, v ktorej žil: „čo je malé, je pekné“. Bez pôdy, surovín, s drsným podnebím je Švajčiarsko jedným z najúspešnejších štátov sveta. Riadi sa jeho princípmi, ktoré vystihujú harmonický vzťah človeka k človeku, k zvieratám, rastlinám, prostrediu a vesmíru. Prvý Smidakov princíp hovorí o Akcii a reakcii. Akciou sú činnosti, myšlienky, reakciou sú odpovede, dôsledky. Svet je reťazcom akcií a reakcií. Akcie sú pre iných reakciami, každý je formovaný vlastnými akciami a reakciami. Mnohé sa stali v dávnej minulosti, naše myslenie je výsledkom množstva známych a neznámych akcií a reakcií. Druhý princíp je Moc a zodpovednosť. Moc je schopnosť alebo možnosť rozhodnúť o niečom: o človeku, prostredí. Zodpovednosť znamená niesť následky vlastného uplatňovania moci alebo moci iných. Nikto nemá mať viac moci ako zodpovednosti. Moc môžu vykonávať len tí, ktorí sú schopní za ňu niesť zodpovednosť. Ak je prvý princíp používaný bez druhého, budú ľudia manipulovaní, najmä médiami, ktoré sa z komerčných a politických dôvodov zasadzujú o ovplyvňovanie vkusu, verejnej mienky, spotreby. Komunizmus a nacizmus vznikol preto, lebo neboli rešpektované prvé dva princípy. Treba vždy skúmať, či v štáte, v ktorom žijeme, sú tieto princípy rešpektované. Tretí princíp je Metus – pozitívny strach, pocit ohrozenia známou alebo neznámou silou. Strach je prastarým fenoménom človeka, zdedil ho z praveku. Chráni ho pred ohrozením a udržuje pri živote. Štvrtý princíp je Ignotum – neznámo. Existuje veľa akcií, o ktorých nevieme, odkiaľ sú, nevieme ich vysvetliť. Každý deň prináša nevysvetliteľné udalosti na ktoré človek reaguje aj modlitbou, spojením s Ignotom, ktorým je Boh. Dôkazom týchto princípov je modlitba Otčenáš. Je akciou spred dvetisíc rokov, ktorá vyvolala takú silnú reakciu, že tieto slová aj dnes môžu prekonať strach zo smrti. Emila operovali v r. 1956 na rakovinu hrdla. Napísal testament a lekár mu povedal: „Emile, jdi domu, umřít!“ Doma hľadal Boha, v škole sa o ňom neučili. Spomenul si, že mama ho naučila Otčenáš. Staré veci sa dávajú do múzeí, Otčenáš však nezastaral, vlastnia ho milióny, používa sa a funguje. Emil sa za dlhých nocí, čakajúc na smrť, modlil Otčenáš – a vyzdravel. V čom je sila Otčenáša sa opýtal mladých: napísal študentom umeleckých škôl v piatich svetadieloch, čo si myslia o tejto modlitbe. Odpovedali obrazom s textom Otčenáša vo svojom jazyku. Vznikla kniha Pater noster – Otče náš, ktorú venoval všetkým matkám, nesúcim ťarchu života od pradávna. Výstava obrazov prebehla v r. 1991 v Prahe, potom v Bratislave, Levoči, Košiciach, Trnave a Nitre. Emila mrzelo, že v Nitre a Trnave na otvorenie neprišli z biskupského úradu. Povedal: „Cirkev sa asi o Otčenáš nezaujíma.“ Aj ďalšie jeho akcie boli originálne. Projekt Zabudnutí venoval talentovaným ľuďom, ktorých spoločnosť nepochopila, alebo na nich zabudla. Isaak Mosheles (1794 Praha - 1870), skladateľ, patril svetu Chopina a Liszta. 20. stor. na neho zabudlo, pri počúvaní CD Smidakovej nadácie Avenira pri koncerte č.3 G mol pre klavír a orchester často spomínam na zabudnutých géniov. Emil o Moshelesovi napísal aj knihu a natočil film. Ďalšou jeho témou bol španielsky skladateľ Juan C. Arriaga. Narodil sa v r. 1808, 50 rokov po Mozartovi. Ako 11-ročný napísal operu, 18-ročný bol profesorom. 10 dní pred svojou dvadsiatkou zomrel na tuberkulózu. Ako Mozarta, aj jeho pochovali v spoločnom hrobe. Emil vydal aj CD s jeho troma kvartetami. Ďalšia Smidakova kniha bola o Jozefovi de Bologneovi, zvanom Chevalier de Saint – George (1745-1799), zabudnutom černochovi – otrokovi, výbornom huslistovi a skladateľovi, ktorého volali Čierny Mozart. Avenira vydala viaceré CD s jeho hudbou. Emil napísal a vydal aj knihu Žaluji!, fikciu o človeku, ktorý sa narodil v r. 2200, keď už bola zem vydrancovaná a premenená na odpadky a jedy. Vydal aj dve kazety svojich piesní na vlastné texty a slová Kiplinga a Rilkeho. Emil inicializoval aj slovník hudobných skladateľov z Čiech a na Slovensku, výskum českých a slovenských ľudových piesní, chorôb bez signálu, liečenia vzduchovou terapiou a osvety proti rakovine. Skúmal aj Ducha Svätého a jeho tajomné pôsobenie. Dvakrát som Emila Smidaka a jeho manželku Aničku navštívil v Luzerne. Mali sa stále radi, každý večer 30 minút plánovali, čo budú robiť zajtra. Emil bol generátorom nových myšlienok, rozhovory s ním boli nekonečné, nie vždy jednoduché. Po nich nasledovali hodinové telefonáty na všetky témy: „Lichtenštajnsko je 200 rokov samostatné, má len 30 tis. obyvateľov, prečo nemôže byť aj Slovensko samostatné?... Kristus si vyvolil 12 nemožných ľudí, ale jeho myšlienky boli také silné, že nezáviseli na ľuďoch... Ak chceme zachovať svet, musíme znížiť životný štandard, každému musíme niečo vziať. Žiadny politik ani volič to neakceptuje... Peniaze sú najkrajšou vecou na svete. Iba málo ľudí ich vie ovládať, skôr oni ovládajú ľudí... Slobodné trhové hospodárstvo je systém banditov... Na Slovensku ste mali osobnosť v podobe Jozefa Tisu, ktorý mal odvahu bojovať za svoj národ... Ľudia v Čechách a na Slovensku nechcú nové myšlienky, chcú len peniaze... Prečo v Čechách a na Slovensku máte toľko nadaných ľudí, ale také smutné dejiny?... Nepočítajme s ľuďmi, akí by mali byť, ale akí sú... Teória civilizácie 21. stor. je ekológia prírody a ducha... Marx využil ľudskú vlastnosť – závisť. Socializmus bude večne žiť, lebo je založený na závisti... Civilizácia 21. stor. bude založená na ekológii ducha a prírody... V modlitbe sa zhováram s Duchom Svätým, jeho odpovede sú vnuknutiami pre moju prácu... Boh dnes zmizol, má iné starosti. V kostoloch je šou, Boha v nich nepociťujem. Keď sa tam chcem porozprávať s rodičmi, ktorí sú v nebi, stále ma vyrušujú, musím vstávať a kľakať...Moje najlepšie myšlienky zostanú nevypovedané, nie je ich komu povedať...“ Pri poslednej rozlúčke mi 90-ročný Emil povedal: „Vidíme sa asi posledný krát, smrť je blízko. Hrozím sa času, keď zostanem sám, rýchlo sa to blíži.“ Volával som ho do Ríma, už neprišiel. Oneskorene som dostal oznámenie, že zomrel 2.7.2003 v Luzerne. Naše rozhovory už nebudú pokračovať, ani spoločnú knihu nenapíšeme. Emil veril v Boha, v svoje Ignotum a modlil sa k nemu. V nebi sa už stretol s milovanou Aničkou, ktorá zomrela pár rokov pred ním. Teraz si už „povídají, spívají a muzicírují“ tak, ako sme to robili jednu nedeľu v Luzerne. Bolo pokojné, chladné ráno, kačky sa v slnečných lúčoch norili do jazera, dvojica labutí v úžasnej harmónii letela preč, ich krídla sa temer dotýkali nehybného zrkadla. Nad ním sa týčil majestát zasnežených hôr. Aleje stromov na pobreží boli precízne vystrihané, bahniatka už vykvitli, v parku prebleskovali prvé kvety. Jazero lemovali oplotené vily, bývali v nich najmä starí ľudia, deti v krásnych záhradách nebolo. Spoločnosť, ktorej všetci závidia, vymiera. Mramorové banky sa dotýkali oblakov, zlatníctva a hodinárstva od výmyslu sveta strážili bezpečnostné zariadenia, aj burza, kde bez práce možno získať veľa peňazí, bola apatická. Luxusné autá s jedným pasažierom čakali na zelenú, nehlučne sa šinuli tam a späť. Prázdne vysvietené reštaurácie a kasína čakali na zákazníkov, všetko bolo akési chladné, dopredu vypočítané, bez spontánnosti a radosti. Keď doznela Emilova pieseň o mŕtvom psovi, Anička dohrala na klavíri a navždy sme sa rozlúčili. Spomeňme si aj modlitbou výročie smrti tohto zabudnutého génia...
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Fico hnev na Čaputovú len predstiera

Pri tomto referende ide len o kampaň.


Už ste čítali?