Pamätáte sa na všestranného génia, Hansiho Albrechta?

Autor: Jozef Mikloško | 20.11.2011 o 20:34 | Karma článku: 9,35 | Prečítané:  1875x

Prof. Ján Albrecht bol univerzálnou osobnosťou našej hudobnej kultúry. Pôsobil ako pedagóg, muzikológ, vedec, humanista, maliar, komorný hráč na violu a organizátor hudobného života. Bol zakladateľom súboru Musica eterna, ktorý sa orientoval na starú hudbu. Bol znalcom vedy a umenia, najmä výtvarného, mal rád matematiku, nezištne pomáhal študentom. V dnešné, 15-té výročie jeho smrti si spomeniem na moje stretnutia s ním. Bolo by dobré, keby jeho žiaci a známi pridali v diskusii aj svoje spomienky. Pripomínam, že jeho otec, Alexander Albrecht (1885-1958), bol dirigentom, skladateľom a organistom v Dóme sv. Martina.

Hansiho som stretal na koncertoch, zoznámil som sa s ním až v r. 1991. Bol priateľský, hneď navrhol tykanie. Keď Nadácia F. Schillera, ktorej som bol predsedom, v r. 1996 pripravovala majstrovskú triedu posledných Beethovenových kvartiet s Norbertom Braininom v Dolnej Krupej, Laco Mokrý navrhol, aby sme tam pozvali aj profesorov Albrechta, Praganta a Vrteľa. Prišli, boli ozdobou podujatia, cudzinci boli prekvapení ich znalosťami. V tom čase som navštívil Hansiho byt na Kapitulskej 1 v Bratislave. Bola to svätyňa starožitností, kníh, nôt a hudby. Vysoké regály kníh pripomínali Spitzwegovho Knihomoľa. Sľúbil som, že prídem znova, Hansi mi to pripomínal. Do jeho bytu často chodievali študenti, požičiavali si knihy, nahrávky a noty, spoločne počúvali hudbu a hovorili o nej. Mali ho radi, kolovalo o ňom veľa historiek. Vedenie katedry Teórie hudby a Hudobnej fakulty VŠMU však neschválilo jeho prednášky, aj keď nechcel honorár. Prebiehali potom ilegálne v jeho byte. Nadácia F. Schillera pripravila v r.1996 v Bratislave seminár z príležitosti 350. výročia narodenín G. W. Leibniza. Prednášatelia – J. Albrecht, J.F.Litva, T. Münz, J. Tibenský, L. Mokrý, J. Gurega, J. Morovič, E. Hellenbroich, R. de Paoli a ja – sa zamerali najmä na prijatie Leibnizovho diela u nás a na jeho ekumenické snahy. Prof. Albrecht preukázal prekvapujúce znalosti z matematiky, keď zhodnotil Leibnizove výsledky. Prežili sme s ním deň plný diskusie, keď sme sa lúčili, netušil som, že je to naposledy. Po seminári Hansi povedal L. Mokrému, že tam počul inšpiratívne myšlienky, o ktorých niečo napíše. V Hudobnom živote sa potom, 22.1.1997, objavila jeho stať: Speculatio de consecutione temporum (Vladovi Godárovi). Bola to matematická úvaha o filozofických dopadoch výsledkov Gödela, Descarta a Leibniza, ktorú Hansi zakončil osobným vyznaním: „Dochádzam k presvedčeniu, že prítomnosť vlastne neexistuje, alebo je fiktívnym úsekom medzi tým, čo sa odohralo a tým, čo prichádza, akýmsi miestom, v ktorom sa pretínajú spomienky s očakávaniami... Nechcem tu rozvádzať úvahy na pôde mne tak milovanej, ale mňa nemilujúcej matematiky – veľká láska je len láska nešťastná.“ Dve nemecké účastníčky seminára sa deň po ňom prechádzali s L. Mokrým Starým Mestom. Podvečer zastali pod Hansiho oknami a rozmýšľali, či zazvoniť. Nemecká výchova zvíťazila, o pár dní to veľmi ľutovali. Hansi zomrel náhle 20.11.1996, takmer 78 ročný. Študenti, ktorí boli s ním tesne predtým v jeho byte, boli prekvapení, že tentokrát si na počúvanie on zvolil hudbu, Bachovu kantátu Boží čas: „Žijeme tak dlho, ako On chce, zomierame v pravý čas, keď On chce... Do Tvojich rúk odovzdávam svoju dušu..., dnes budeš so mnou v raji, s pokojom a radosťou tam odchádzam.“ Stretnutie sa poslucháčom zdalo akési mysteriózne, keď odišli, Hansi dokonal. Pohreb bol 28.11. v krematóriu, pochovaný bol na Ondrejskom cintoríne. Do Faktov som vtedy napísal: „ Po Tvojom odchode veľmi osireli mnohé podujatia, umelecké kruhy a študenti utrpeli stratu, ktorú nemožno nahradiť. Kde si sa objavil, tam bola pohoda, radosť a tvorivosť. Mal som šťastie byť Tvojim priateľom, ktorý obdivoval Tvoju všestrannosť, múdrosť, skromnosť, dobrotu, vtip a stredoeurópsky unikát – Tvoj domov.“ Hansi mal občiansky pohreb. Som presvedčený, že Boh mu ukázal Duchovný svet krásy, to, o čom sníval v svojej poslednej knihe (1993) rovnakého názvu. Pamätná tabuľa domu na Kapitulskej 1, príbytku dómskeho regenschóriho, pripomína tohto človeka, ktorého sme začali uznávať príliš neskoro. Som rád, že jeho pozostalosť - asi 10 tisíc zaujímavých položiek, prevzalo Mestské múzeum v Bratislave.
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Obec, kde sa nestrácajú eurofondy, stavia wellness centrum

Starosta Raslavíc Marek Rakoš dokázal za dva roky vybudovať 80 pracovných miest pre sociálne slabé skupiny.

DOMOV

Kaliňák prečkáva Plavčana v zahraničí, dosiaľ šlo o jeho hlavu

Minister vnútra je už dlhšie na dovolenke.


Už ste čítali?