reklama

Keď otvoríte počítač, spomeňte si na Norberta Wienera

V tomto roku bolo 65. výročie inštalácie prvého elektronického počítača ENIAC. Meral 30 metrov, vážil 30 ton, mal 17 tisíc nespoľahlivých elektrónok. Vznikal v USA počas vojny pre rýchlejší výpočet dráh striel, inštalovali ho až vo februári 1946. Praotec dnešných počítačov vznikol na základe novej vedeckej disciplíny – kybernetiky, jej otcom bol Američan Norbert Wiener (1894-1964). Nebyť jeho knihy: Ja, matematik (vyšla ako Môj život v r. 1970 v Mladej fronte), nebol by som sa 27 rokov naplno venoval vede v matematike. Wiener v knihe hovorí o vášnivej práci matematika, o nikdy nekončiacom premýšľaní a tvrdých požiadavkách na vedcov. Zapamätal som si túto jeho vetu: „Vedec by mal byť hnaný takým neodolateľným tvorčím pudom, aby bol dokonca sám ochotný, ak nie je za svoju prácu plátený, zaplatiť, aby mal možnosť ju konať".

Písmo: A- | A+
Diskusia  (35)
Obrázok blogu

Pri spomienke na Norberta Wienera si uvedieme niekoľko jeho myšlienok. Mnohé z nich sú univerzálne a aktuálne práve dnes, keď sa všetko meria peniazmi. Aký je hlavný ciel a poslanie vedca? Hľadanie pravdy! Nájsť skrytý poriadok v zdanlivom chaose prírody aj za cenu najväčších obetí - to je hlavná úloha vedca. Jeho poctivá snaha mu nedáva záruku proti omylom, zaručuje mu však, že nebude úmyselne v chybách zotrvávať. Vedecká práca je nemožná bez viery, že svet je podrobený zákonitostiam. Pri riešení úlohy najdôležitejšou informáciou, ktorú môže vedec mať, je poznatok, že problém má riešenie, že vec, ktorú hľadáme, existuje. Vtedy sa hneď zmení jeho postoj, na 50% je už na ceste k odpovedi. Vedec vie, že jedná s čestným protivníkom - s prírodou, ktorá nemá nič proti tomu, aby bola poznaná. Vládne v nej poriadok a organizovanosť, akonáhle začíname tieto zákonitosti odhaľovať, nemusíme mať obavy, že príroda odhalí naše postupy, zmení svoju taktiku a chovanie vynachádzaním nových metód za účelom zanášania zmätku do našich informácií. Príroda hrá čestnú hru, a ak vedec vidí, zdolajúc jeden problém, pred sebou iný, potom sa tento problém neobjavil preto, aby úmyselne zhatil úsilie, ktoré bolo vynaložené. Človek, ktorý pristupuje k vede v úlohe policajta, strávi väčšinu času marením úskokov, ktoré mu nikto nehodlá klásť.Vývoj vedy nesmie závisieť na historických prognózach, ktoré sa môžu prejaviť rastom skúsenosti ako neodôvodnené, nesmie závisieť od skutočnosti, či získané výsledky vyhovujú daným myšlienkovým systémom. Všade, kde tieto kritéria nie sú splnené, dochádza k ochrnutiu rozvoja vedy. Treba si tiež uvedomiť, že vývoj vedy sa nezastavil na tej úrovni, ktorú sme dosiahli my.Aké má byť postavenie vedca v spoločnosti? „Nezastávam stanovisko, že by sa mal vedec uzavrieť do veže zo slonoviny, žiť výhradné len životom intelektuála". Vedec by mal mať bezprostredný vplyv na výsledky svojej práce, nesmie sa stať iba nástrojom pod vplyvom myšlienok iných ľudí. Čím kvalitnejší výkon od vedeckého pracovníka požadujeme, tým väčšiu slobodu rozhodovania a hľadania vlastných riešení mu musíme poskytnúť. „Veda je nežná rastlinka a nebude naklonená záhradníkovi, ktorý si navykol vyťahovať ju i s koreňmi, aby sa pozeral, či správne rastie". Inde dodáva: „Žijeme v dobe, kedy formy do značnej miery nahrádzajú výchovný obsah, samotná túžba po poznaní sa zriedka pokladá za dôstojný ciel, pričom často sa dnes považuje získanie vyššieho stupňa vzdelania skôr za záležitosť spoločenskej vážnosti, ako za výraz nejakého hlbokého impulzu".Dôležitým činiteľom vo vedeckej práci je jej organizátor. Jeho zásadou by málo byť: poskytovať dôveru a pomoc, vyžadovať prácu a vedieť ju oceniť. Dobrý organizátor môže dosiahnuť omnoho viac vhodným výberom ľudí, než neustálymi príkazmi. Vyberajme si ľudí, ktorí majú dostatočne veľký záujem o splnenie zverených úloh a potom ich nebude treba naháňať do práce. Človek, z ktorého sa môže vypracovať dobrý vedec, si bude na seba klásť omnoho prísnejšie požiadavky, než aké budú vyplývať z jeho povinností.Ľudský život je obdobie, v ktorom krátky rozkvet strieda veľa všedných jednakých dní. Ak vedec chce, aby jeho životné úsilie nebolo márne, musí využiť čas rozkvetu svojej tvorivosti na hľadanie takej neznámej oblasti vedy, ktorá má dostatočný význam, aby mu zabezpečila plodné pracovať vo vybranom smere v celom živote.Aké je postavenie mladých adeptov vedy v najplodnejšom období ich života? Pri veľkom množstve publikácií sa musí mladý vedec snažiť dosiahnuť rýchlo výsledky, najmä keď chce vyhovieť požiadavke vedúcich, aby sa publikovalo. Cesta najmenšieho odporu sa však nevypláca. Rýchlo vyriešené vedecké úlohy sú obyčajne menej dôležité. Ak nie je práca vedca v súlade s praxou svojich vedúcich, potom je temer isté, že si nezíska ich podporu, pričom musí čakať, možno márne, až rozsah a závažnosť jeho vlastnej práce si získajú ich pozornosť. Mladý človek, ktorý pracuje osamotene, nemá úspech vôbec zaručený a je treba skutočnej statočnosti, aby sa húževnato pridržiaval svojich koncepcií navzdory všeobecnému nesúhlasu.Pred 50 rokmi Wiener povedal: „Rýchlosť, akou sa v posledných desaťročiach veda a ľudstvo vyvíja, nemá obdoby v dejinách. Človek stále viac ovláda prírodu, čo sa však môže prejavovať naopak stále väčšou závislosťou človeka na prírode. Lebo čím viac berieme zo sveta, tým menej v ňom nachádzame. Zmenili sme svoje prostredie tak radikálne, že teraz je potrebné zmeniť seba, aby sme v tomto prostredí mohli existovať. Pokrok nevytvára iba nové možnosti pre budúcnosť, ale kladie na nás nové obmedzenia. Je už pokročilá doba a voľba medzi dobrom a zlom búcha na naše dvere".Keď som v r. 1976 bol na MIT v Bostone, spomenul som si, že knihu Ja, matematik autor venoval tejto univerzite, ktorá mu „dala odvahu k práci a slobodu myslenia.“ Dnes sa kráter na Mesiaci volá Wiener. Jeho myšlienky sa vtelili do miliárd počítačov, bez ktorých by sa život na zemi zastavil.

Jozef Mikloško

Jozef Mikloško

Bloger 
  • Počet článkov:  286
  •  | 
  • Páči sa:  45x

Mám tri na štvrtú minus dva rokov (bŕŕŕ), 54-tí rok ženatý, štyri deti, dvanásť vnukov, troch pravnukov. Do r.1989 som bol vedec - matematik, potom politik, poslanec, prorektor, publicista, veľvyslanec v Taliansku (2000-2005), spisovateľ, závislák na FB. Od r. 2005 som dôchodca, vydavateľ najmä vlastných kníh (7), hudobno-dramatického CD-čka Ona, Ono a On, predseda Združenia kresťanských seniorov Slovenska. Pravidelne športujem, počúvam klasiku a rád sa smejem. Zabudol som, že od 11.3.2012 som sa stal poslancom NR SR a od 6.3.2016 som sa stal zasa slobodný človek, ktorému nedávno vyšla ôsma kniha: Ludia a doba -z môjho života (MarenčinPT). Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu