reklama

Svetoznámy Slovák Štefan Zloch zomrel pred 20 rokmi

Po roku 1968 som ako matematik dostal 10-mesačné humboldtove štipendium v Mníchove. Nemci ho predlžili na 2 roky, ale z domu ma stiahli. Často som tam býval s pátrom Zlochom, ktorý mi pri rozlúčke na stanici v Mníchove dal nejaké listy a balíčky pre ľudí doma. Na hraniciach mi spravili prísnu prehliadku, všetko našli, aj 40 náboženských kníh. Jedenásť rokov som sa potom nikde nedostal, ale to je už iná story. Páter Štefan Zloch bol spolužiakom mojej matky. Narodil sa 12.9.1910 v Ompitáli - Doľanoch. Vyštudoval v Mödlingu, kde ho 24.8.1938 vysvätili za kňaza Spoločnosti Božieho Slova (SVD). Hneď odišiel do Číny, kde pôsobil u študentov a učil nemčinu na univerzite Fu-Jen v Pekingu. 25.júla 1951 ho čínski komunisti pre náboženstvo zavreli. 13 mesiacov ho väznili, aj v klietke, potom ho vypovedali z krajiny. Vrátil sa do Európy, ale hneď zasa odišiel ako misionár do Japonska. Jeho život je výborným námetom pre celovečerný film.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (19)
O. Štefan Zloch 2 roky pred smrťou na svadbe dcéry
O. Štefan Zloch 2 roky pred smrťou na svadbe dcéry 

 V Číne a Japonsku pracoval 20 rokov. Ovládal tamojšie reči, aj iné svetové jazyky. Prežil tam mor, z ktorého ho, podľa jeho slov, zachránili iba spomienky na chladné ompitálske studničky. Do mája 1992 pracoval v Mníchove ako riaditeľ afro-ázijského internátu, neskôr domova Paulinum pre východoeurópskych študentov. Študentov mal veľmi rád, ochotne im pomáhal, bez ohľadu na rasu, národnosť a náboženstvo. Vážil si a poznal mnohé náboženstvá. Bol vzorom optimizmu, veselosti, energie a schopnosti skĺbiť lásku k Slovensku s láskou ku všetkým. Záver života prežil v Charitnom domove v Beckove, kde náhla mozgová príhoda 8.11.1992 ukončila jeho 82 ročný život. Pred pohrebom som musel silno lobovať, aby ho dovolili pochovať doma, v rodnej dedine.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Po celý život strácal zrak, ku koncu bol slepý. Aj keď už temer nevidel, chodil sám po meste a cestoval vlakom a autom. Počas mojich vedeckých pobytov v Mníchove som mu miništroval, čítal listy a debatoval s ním. Za totality ho v Mníchove navštevovalo veľa Slovákov. Lacné ubytovanie sa u neho dalo zaplatiť aj slivovicou a makovníkmi. Keď bolo treba poskytol na prenocovanie aj svoju posteľ a on spal v kancelárii. Emigranti za ním stále chodili, pýtali peniaze, ubytovanie, lekára, školy. Keď mohol, pomáhal. Mrzelo ho, že chlapci zo Slovenska a z komunistických krajín sa chceli mať rýchlo dobre, bez adekvátne práce a vzdelania. Žili, ako hovoril, len biologicky, kúpili si staré auto, stále ho na dvore opravovali, neboli policajne prihlásení, pracovali načierno, nemali zdravotné poistenie. Západ mnohých mravne naštrbil, viacerí skončili zle.  

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Najviac ho trápilo, že k nemu prichádzali chalani s malým citom pre náboženstvo a slovenskú otázku. Darmo ich zvolával na nedeľnú omšu v internáte, väčšinou neprišli. Prichádzali najmä vtedy, keď boli v núdzi, keď sa im začalo dariť, zmizli. K tejto črte mnohých emigrantov za totality sa pridával aj strach, pretože Štb všade posielalo svojich fízlov, takže na slovenských misiách a v krajanských organizáciách mávali informanta, ktorý mohol zariadiť, aby doma rodine nevydali doložku alebo na veľvyslanectve vízum.  

Páter Zloch bol Boží muž, spontánne sa rozhodujúci pre to, čo deň prinášal. Neraz som bol svedkom jeho veľkorysosti a rozhodnosti. Som presvedčený, ak by ho v noci zobudili, že o 15 minút sa ide na Filipíny, zobral by starú aktovku a bol by išiel.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Bol vždy Slovákom, ale aj svetoobčanom. Keď sa spomenuli komunisti, slobodomurári, spoločná história s Maďarmi alebo s Čechmi, spomínal na krivdy minulosti. Keď však k nemu prišiel živý Čech, Maďar alebo komunista – u neho bývali aj akademici V. Plevza a V. Filkorn, vždy pre nich našiel ubytovanie a dobré slovo so slivovicou. Bol demokratom, nemal nepriateľov, nikdy sa neurazil. Jeho domov bol na Slovensku, ale aj tam, kde práve žil. Navrhol mi, že keď už nemôže byť Slovensko samostatné, aby sa Tschechoslowakei odteraz volalo Slowakotschechei. Mal nemecký pas, keď chodieval domov navštíviť rodinu, na hraniciach ho už čakali policajti a tajní, ktorí si od neho pýtali náboženské knihy pre svoje babky.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Často mi rozprával o svojom živote. Nabádal som ho, aby spomienky niekomu nadiktoval. Bol som rád, keď v r. 1993 o ňom vyšla kniha Šen Fu (Nitra, SVD). 12.11.1992 ho pochovali k chladným ompitálskym studničkám. Ľúto mi bolo, že už viac nezačujem búchať vareškou na kastról, s ktorou márne pozýval študentov na nedeľnú omšu. Škoda, že k splneniu jeho veľkej túžby, k samostatnému Slovensku, mu chýbalo iba 54 dní.  

Jozef Mikloško

Jozef Mikloško

Bloger 
  • Počet článkov:  286
  •  | 
  • Páči sa:  45x

Mám tri na štvrtú minus dva rokov (bŕŕŕ), 54-tí rok ženatý, štyri deti, dvanásť vnukov, troch pravnukov. Do r.1989 som bol vedec - matematik, potom politik, poslanec, prorektor, publicista, veľvyslanec v Taliansku (2000-2005), spisovateľ, závislák na FB. Od r. 2005 som dôchodca, vydavateľ najmä vlastných kníh (7), hudobno-dramatického CD-čka Ona, Ono a On, predseda Združenia kresťanských seniorov Slovenska. Pravidelne športujem, počúvam klasiku a rád sa smejem. Zabudol som, že od 11.3.2012 som sa stal poslancom NR SR a od 6.3.2016 som sa stal zasa slobodný človek, ktorému nedávno vyšla ôsma kniha: Ludia a doba -z môjho života (MarenčinPT). Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu