V pazúroch NKVD

Autor: Jozef Mikloško | 12.8.2013 o 16:36 | (upravené 12.8.2013 o 17:52) Karma článku: 12,88 | Prečítané:  1241x

V r. 1945 a koncom r. 1954 odvliekla NKVD zo Slovenska asi 13 tis. občanov na otrocké práce do SSSR. Kniha Kornela Danáša: V pazúroch NKVD (SANO, 138 s., 1995) je pôsobivé svedectvo autora o tomto hrubom násilí. Dielo venoval pamiatke tých, ktorí neprežili sovietsky pracovný tábor v Donbase v r. 1945-6. Treba ju pripomenúť v čase, keď sa u nás šíri názor, že za komunistov bolo lepšie a keď v susedných Čechách zasa nastal ľavicový puč.

 Jozef Szabó
NKVD na základe udavačov, závistlivcov a karieristov, ale aj náhodným výberom, zavliekla nevinných ľudí do zajatia. Hanbím sa za slovenských udavačov, od vojny ich boli státisíce. Vznikajú z našej neznášanlivosti, ktorá nás kvári od nepamäti a popustí, iba keď je zle. Autor hovorí, že „sused - udavač bol hovädo, nie človek!“ Plne súhlasím, udavačstvo bolo a je na Slovensku v génoch mnohých ľudí. Ospravedlnili sa tí špicli spoluobčanom, ktorým zničili životy, požiadali o odpustenie a nahradili zapríčinené škody? Odvlečení žili v lágeroch v krajine plnej hesiel o vybudovaní beztriednej komunistickej spoločnosti, v ktorej nebude vykorisťovanie človeka človekom. Autorova uniforma bol maďarský kabát, nemecké nohavice, ruské čižmy a slovenská baretka. Keď niekto v tábore alebo v šachte zomrel, bachari povedali „čort s ním“, nikomu nechýbal, nikto ho nezháňal. Po vyše roku tvrdej práce sa autor dostal domov. Mal šťastie, mnohí tam pomreli, iní tam boli aj 9 rokov. Doma ho ďalej perzekvovali, „hocaký odkundes, havkáč, niktoš, mohol učiteľa pripraviť o miesto“ – aj ja som takých poznal v Nitre. Prišla komunistická „inteligencia“, kádrovým v školstve sa stal bývalý pomocník krajčíra bez vzdelania. Od neho závisel osud učiteľov: „Učitelia sú posratí, keď počujú moje meno.“ Autor vo väzenskej terminológii írečito opisuje prežité udalosti, napr.: - keď ho surový bachar terorizoval a ukázal mu na svoje medaile na blúzke, či vie, čo to znamená? Autor mu odpovedal: „Pre teba zlato, pre mňa hovno!“ - keď pri výsluchu červenoarmejci všetko zapísali na papier a po skončení si z popísaných papierov vytočili cigarety, takže výsluch musel začať znova. - keď pri občasných stretnutiach s Rusmi, zdeptanými vojnou a NKVD, autor videl, že „ruské duše“ sa všetkého boja, nič ich nezaujíma, iba vodka. - keď po vrátení sa domov autora ďalej šikanovali. Viacerých jeho expriateľov z tábora, ktorí na vlastnej koži zažili komunizmu, autor zrazu stretol na OV KSS, na odbore školstva a v národných výboroch. Utekali pred ním, „drali sa k moci, ako sa tlačí kozľa pod cecok“. - spomienku na svojho otca, ktorí komunistický vývoj dobre predvídal. Keď komunista Karol Šmidke rečnil v Banskej Štiavnici, položil davu otázku: „Kde ste teraz, gardisti? Ukážte sa!“ Otec mu verejne zakričal: „Všetci sme v komunistickej strane!“ - tak aj bolo. - keď na pozvanie Nemcov Gustáv Husák a lekár - básnik Andrej Žarnov sa zúčastnili skúmania príčin hromadnej popravy 21.857 poľských dôstojníkov v Katynskom lese. Záver komisie bol, že zločin spáchali sovietske tajné služby, Husákovi to neprekážalo v jeho ďalšej dôvere v komunizmus a v SSSR. - keď zajatcov hnali cez Rumunsko, tamojšie chudobné ženy im nebojácne pomáhali, slovom, jedlom a cigaretami. Aj keď od vydania tejto útlej knihy uplynulo 18 rokov, treba sa za ňu autorovi poďakovať!
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Obec, kde sa nestrácajú eurofondy, stavia wellness centrum

Starosta Raslavíc Marek Rakoš dokázal za dva roky vybudovať 80 pracovných miest pre sociálne slabé skupiny.

DOMOV

Kaliňák prečkáva Plavčana v zahraničí, dosiaľ šlo o jeho hlavu

Minister vnútra je už dlhšie na dovolenke.


Už ste čítali?