V r. 1959 komunistická vláda zakázala Rómom kočovanie. Odvtedy sa ich život zmenil, pozitívna diskriminácia ich poškodila. Vo Federálnej vláde (1990-92) vo Vládnom výbore pre menšiny sme sa zaoberali problémami Rómov a menšinovej tlače, iné kompetencie nám republikové vlády nedali. Z Rómov sa vtedy z etnickej skupiny stala národnostná menšina so svojou históriou, jazykom a kultúrou, ktorá získala právo na podporu kultúry a tlače. Platila zásada, že Rómovia nemajú mať menej práv ako ostatní občania, ale ani viac. Vtedy pridelené peniaze na kultúru, tlač a školstvo, sa rýchlo a nehospodárne míňali. Uznesením FV č. 619/1991 sa prijali „Zásady politiky k rómskej menšine". Materiál predchádzalo niekoľko okrúhlych stolov, na Úrade vlády vtedy bývalo aspoň 50 rómskych zástupcov. FV pripravovala rozvojové programy na výchovu a vzdelanie Rómov, ich nezamestnanosť, sociálne otázky a kriminalitu, na všetko sa vyhradili aj financie. Rok 1993 zastavil tieto projekty a úloha sa posunula na republiky. Odvtedy sa na Rómov minulo veľa peňazí, našich aj európskych, ale výsledky týchto snáh akosi nevidno.
V apríli 1999 som ako tajomník komisie Iustitia et Pax - Mier a spravodlivosť pri Konferencii biskupov Slovenska vypracoval a následne sme schválili vyhlásenie „K situácii Rómov v SR a k problémom ich spolužitia s ostatnými občanmi". Aj po 14 rokov je tento dobový text (mierne skrátený) aktuálny:
Rómovia sú národnostnou menšinou s pohnutou históriou, ktorá žije už stáročia na našom území. Ich život sa líši od života ostatných občanov, majú svoju reč, zvyky a kultúru, ktorá je odlišná od našej. V histórii boli známi dobrým vzťahom k svojim tradičným povolaniam, hudbe, prírode, deťom a rodovej spolupatričnosti, čo môže aj dnes prispieť k obohateniu prostredia, v ktorom žijú.
Rómovia sú rozptýlení po celej Európe. Slovensko na počet Rómov zaujíma vzhľadom na počet obyvateľov európske prvenstvo. Spoločný život ľudí rôznych kultúr vyvoláva problémy aj u nás. Nemožno ich ignorovať, aj keď ich riešenie sa nedá robiť izolovane od iných krajín. Mnohé sú zdedenými problémami totality, keď režim Rómov preferoval, rozbil ich rodové štruktúry a chcel ich asimilovať v panelákoch. Po roku 1989 sa život Rómov skomplikoval. V trhovej ekonomike majú mnohí existenčné problémy, sú nevzdelaní a nezamestnaní, žijú v stálom nedostatku so snahou o prežitie. Aj tí, čo sa pokúšajú zaintegrovať do spoločnosti, majú pocit diskriminácie. Mnohí však poznajú len svoje práva, nie povinnosti. Je známa ich malá pracovná angažovanosť, ktorá by sa zlepšila vytvorením podmienok, za ktorých by sa im oplatilo pracovať. Častá je aj ich neprispôsobilosť, kriminalita, nezodpovedný prístup k výchove, využívanie sociálnych dávok na úkor detí, ktoré plnia detské domovy (smerom na východ až 90% - dnešný dodatok). V spoluobčanoch to vyvoláva averziu a prehlbuje ich predsudky.
Po roku 1989 mali Rómovia zastúpenie vo vrcholných orgánoch, takže lepšie presadzovali svoje požiadavky. Dnes sú nejednotní, bez reprezentantov vo verejnom živote. Aj Rómovia sú deti Božie, na časnom a večnom blahe, ktorých cirkvi záleží. Majú svoje práva, ale aj povinnosti a treba ich rešpektovať a diferencovane im pomáhať. Vláda, parlament, štátna správa, samospráva a mimovládne organizácie v spolupráci s cirkvami majú pre Rómov pripravovať duchovné a materiálne rozvojové programy, zabezpečovať im lepšie vzdelávanie, pomáhať v hľadaní zamestnania, riešení sociálnych otázok a prevenciou znižovať ich trestnú činnosť. Odporúčame úradom práce a kresťanským podnikateľom vytvárať pracovné príležitosti pre Rómov a viac ich zapájať do verejnoprospešných prác a pracovného pomeru. Navrhujeme im vyplácať sociálne dávky nepeňažnou formou, napr. v naturáliách a ošatení. Vzdelávacie inštitúcie žiadame podporovať vznik uličných vychovávateľov pre rómsku mládež, zaradiť do škôl viac výuky o histórii a kultúre Rómov a podľa možnosti zabezpečiť vzdelávanie Rómov aj v rómskom jazyku. Vyzývame tiež teologické fakulty, aby sa viac venovali výchove kňazov pre pastoráciu Rómov.
Zo strany Rómov očakávame väčšiu aktivitu a spoluzodpovednosť pri riešení ich problémov. Aj Rómovia sú povinní pracovať a tak prispievať k dobrodeniam modernej spoločnosti, vytvárať hodnoty pre seba a svoje rodiny. Vyzývame rómske matky a otcov: vaše deti budú bez vzdelania stratené, bez vašej pomoci to spoločnosť nedokáže zabezpečiť. Cirkev zdôrazňuje povinnosť kresťanov spolupracovať na konštruktívnych akciách v prospech Rómov. Hlási sa k svojej zodpovednosti a chce v rámci svojich možností Rómom pomáhať - nie potláčaním ich identity a asimiláciou, ale dušpastierskym postojom k týmto občanom stvoreným na obraz Boží. Problematiku Rómov a ich spolužitia s ostatnými občanmi možno vyriešiť iba spoločným úsilím všetkých zodpovedných.