Hviezdy talianskej kresťanskej demokracie

Autor: Jozef Mikloško | 21.7.2014 o 12:06 | Karma článku: 4,83 | Prečítané:  862x

Dovolenka v Taliansku mi pripomenula starých priateľov, kresťanských demokratov (DC), s ktorými som sa v minulosti stretal. Boli pokračovateľmi diela Alcide de Gasperiho, zakladateľa spoločnej Európy. Boli to Páni Politici, ktorí 50 rokov tvorili históriu a úspešne viedli krajinu. Pripomínam 7- premiéra a 27-násobného ministra Giulia Andreottiho (+2013, http://jozefmiklosko.blog.sme.sk/c/179123/Giulio-Andreotti-ma-dnes-90.html), Angela Bernasolu, senátora a predsedu medzinárodnej Kresťanskej demokracie (+2001) a premiéra a mnohonásobného ministra Emilia Colombu (+2013), s ktorými som často diskutoval. Tu sa venujem iba rozhovorom, ktoré som mal s  Flaminiom Piccollim (+11.4.2000) a  Amintore Fanfanim (+1999).  

Senátor Flaminio Piccolli sa narodil v r. 1915, ako Alcide de Gasperi, v Trentine. Bol jeho blízkym spolupracovníkom, aj priateľom H. Kohla, ktorý ho pokladal za politika pokračujúceho v de Gasperiho duchu. Nazývali ho aj najkresťanskejším z DC. Po zavraždení Alda Mora v r. 1978 bol predsedom DC, 2x generálnym tajomníkom, 3x ministrom, v r. 1958-1994 poslancom, v r. 1979-1984 poslancom EP.

    Onedlho bude 20 rokov, čo som sa s ním stretol v sídle DC na Piazza Gesu v Ríme. V minulosti tam stálo veľa aut, karabinierov a ľudí, teraz po páde DC v r. 1992 po afére Tangentopoli, tam nebol nikto. Senátor ma čakal, veselý a zhovorčivý, mal dosť času. Povedal mi tieto zaujímavé myšlienky:

   - Vo vláde v r. 1990-92 si prežil dva šťastné roky, potom prišla hlúposť Západu, ktorá všetko pokazila. Ultraliberálne hospodárstvo, ku ktorému vás presvedčujú, je proti štátu. Štát musí pomáhať svojim chudobným častiam, u nás napr. juhu. Kresťanské sociálne doktríny nie sú proti intervencii štátu.  

   - Dnes najväčšiu nenávisť voči katolíckej cirkvi nemajú komunisti, ale liberáli, synovia Francúzskej revolúcie. Vo svete vrcholí boj diabla s cirkvou. Problémom cirkvi je, že má veľa slabých biskupov. V Európe treba vytvoriť Kresťanskodemokratickú úniu. Ak ju cirkev nepodporí, dostane sa sama do ťažkostí.

   - V Taliansku sa antiklerikálna nenávisť proti cirkvi obrátila aj proti DC. Procesy proti Andreottimu smerovali proti DC. Po 11 rokoch súdov bol oslobodený spod súdnej žaloby. Výčitka, že sa niekde v dave objal s mafiánom, bola absurdná.

   - Gorbačov sa mýlil, lebo bez rozvoja ekonomiky sa revolúcia nedá robiť. Západ by mal pomôcť Východu novým Marshalovým plánom. K agresivite v Bosne prispeli Angličania a Francúzi, ktorí podporovali Srbov.    

   Keď som sa v r. 2000 pripravoval na svoju misiu diplomata v Taliansku, dozvedel som sa, že senátor Piccolli zomrel a že môj prvý rozhovor s ním bol aj posledným.

   Mal som šťastie sa pozhovárať aj s bývalým predsedom DC a premiérom Amintore Fanfanim, aj o našej porevolučnej transformácii ekonomiky, ktorá vychádzala z ekonomických teórií Adama Smitha. Fanfani mi venoval niekoľko svojich podpísaných brožúr, aj text prednášky z Tokia z r. 1977 „Doktrína Adama Smitha a súčasná kríza.“ Konštatoval, že podľa Smitha:

 „Jednou z prírodných síl,  ktoré prevládajú v riadení ľudského správania je egoizmus, individuálne sledovanie vlastných záujmov. Tieto však môžu prísť s inými do konfliktu, celkový výsledok však bude úžitkom. Každý človek by mal mať najväčšiu slobodu a mal by ju garantovať druhým. Egoizmus nie je cnosťou, ale hybnou silou. Egoistický človek nemá zmysel pre činnosť v prospech verejného dobra.“  

   Fanfani podrobil tieto názory kritike:

„Smithove myšlienky viedli k zavedeniu slobodnej súťaže. Jej neprítomnosť mení egoizmus z hybnej sily na systém privilégií. Pre väčší úžitok spoločnosti je sloboda garantom minimalizácie individuálnych privilégií a výhod. Ekonomické intervencie a dotácie a politický autoritarizmus charakterizovali obchod a politiku minulých storočí. Proti ním sa postavil liberalizmus a demokracia, ktoré prispeli k vzniku parlamentnej demokracie. Marx kritizoval Smitha, ale akceptoval egoizmus za hybnú silu. Tvrdil, že slobodná súťaž ponúka príležitosti na rast privilégií, čo vedie k rozpadu spoločnosti. Súťaž zrušil a tvrdil, že bez súkromného vlastníctva, bez inštitúcie rodiny a štátu sa dospeje k slobode a humanite.“

   Záver Fanfaniho bol prorocký: „Ani teória a prax A. Smitha, ani K. Marxa nevyriešia problémy spoločnosti.“  Poprevratový vývoj u nás dal za pravdu týmto jeho názorom, pričom aplikácia sociálneho učenia cirkvi by bolo cesta lepšieho vývoja našej spoločnosti.

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Podnikajú na hranici prežitia. V kráľovstve polievok sa držková nevarí

Do niekoľkých hrncov naložili dvaja Bratislavčania svojho tvorivého ducha i značnú časť finančných úspor.

KOMENTÁRE

Pravda a láska stoja na našej strane

Môj manžel a ja, na túto frázu si aj po vyše dvoch rokoch manželstva stále zvykám.

ŠPORT

Ramsay uzemnil aj Cháru. Nie som demokrat, tvrdí Kanaďan

Som fajn chlapík, keď hráči robia to, čo im poviem, hovorí nový tréner hokejovej reprezentácie.


Už ste čítali?