V 40. rokoch boli Slováci pri vyvážaní Židov a pri februárovom puči komunistov. V 50. rokoch boli mnohí milicionármi a udavačmi, v 60. sme mali pol milióna komunistov a eštébákov, v 70. rokoch valcovalo zdravé jadro KSS a normalizátori, v 80. sa vyrojili perestrojkári s červeným srdcom a v 90. rokoch obracači kabátov a privatizéri. Aj v treťom tisícročí kolaborovanie s mocou pokračovalo. Kde sú tí, čo masovo volili HZDS a vtedajšie SNS? Zasmradili a zmizli, na svoju zodpovednosť za chaos prvých rokov samostatného Slovenska, za vytvorenie nerovností, ktoré sa nedajú napraviť, už zabudli. Dnes vymierame, ale za 60 rokov sme hodili do kontajnerov 1,3 mil. detí. Temer 50% rodín je rozvedených, trpia za to najmä deti. V korupcii a tunelovaní sme majstri sveta. Týchto zakliatí a prekliatí, zdá sa, sa ešte dlho nezbavíme.
Za Mečiara koloval samizdat: „ Na Slovensku je stav veľmi pokročilej perzekučnej a megalomanskej paranoje, v ktorej sa slovenský národ ako celok správa nemorálne. Aj úplne jasná skutočnosť má protikladné hodnotenie, ľudia sú schopní logicky vysvetliť aj úplne protikladné myšlienkové postupy...“
O tom, čo je to manželstvo, že deti nemôže vychovávať hocikto a hocijako, sa nezaujíma 78,6 % našich občanov. Zapamätajme si strany, noviny, televízie a ľudí, ktorí nás v posledných týždňoch jednostranne atakovali proti zdravému rozumu. Lebo v referende išlo o zdravý rozum a o zodpovednosť za budúcnosť Slovenska, nie o náboženstvo a nenávisť.
Čaká nás ešte dlhá cesta nad priepasťou. Kráča po nej cez 940 tisíc občanov, ktorí nie sú ľahostajní k našej situácii. Je to sila, na ktorú sa možno spoľahnúť a ktorej treba úprimne poďakovať!