Arivederci, Roma!

Autor: Jozef Mikloško | 4.10.2015 o 13:12 | Karma článku: 9,21 | Prečítané:  1312x

Práve pred desiatimi rokmi som sa vrátil domov. Na päť rokov v Ríme nemožno zabudnúť, aj keby ste chceli.  Diplomacia, kultúra, história, architektúra, príroda, futbal, cirkev a pápež. Ti amo, Italia!

Taliani sa vedia tešiť, majú na všetko čas, radi spievajú, nezávidia si, ctia si talenty, uznávajú autority a seniorov, zaujímajú sa o všetko nové. V krvi nosia dedičstvo svojich predkov - kultúrnosť, vrodenú inteligenciu, prajnosť, takt. Vedia rozlíšiť pekné od škaredého, dobré od zlého, dôležité od nedôležitého.  Košický rodák, spisovateľ Šándor Márai, ktorý žil dlho v Neapole, napísal:  „Kultúrnosť a prirodzená inteligencia pôsobí v krvi Talianov ako hormón.“ Často som od ľudí počúval prianie: „Che Dio Ti benedica! - Nech Ťa požehná Boh!“

Taliansko, to sú pínie, cyprusy, palmy a rododendrony, bary, pizzerie, olivy, špagety a nespočetné druhy vín,  fontány, majáky, čajky, modré more a nebo, kapučíno, gelato, scirocco, bóra a kŕdle škorcov, básnici, spisovatelia, maliari, speváci a hudobníci, antické vykopávky, víťazné oblúky, oltáre Madony, pozostatky svätých, kostoly a katakomby, mnísi a mníšky, kňazi, biskupi, kardináli, pápež...

V Ríme som zažil záver Jubilejného roku, nástup tretieho tisícročia, oslavy majstra Talianska - AS Roma, európsky Big bang, život a smrť Jána Pavla II., voľbu Benedikta XVI... Nezabudnem mestečká na kopci, decembrové mimózy, šum mora, svetlá bárok,  mesiac nad zrúcaninami, kvety a plody pomarančovníkov, vôňu listov citrónovníkov, farebnú búrku bugenvílií a ginestrí, genius loci Piazza Navona, Piazza Spagna a San Pietro, mystiku Via Appia Antica, pokoj Santi Quattro Coronati, tajomstvo Etruskov v Tarquinii, tvorivosť Capri, aj históriu Campo dei Fiori. Zamiloval som sa do sv. Rity z Cascii, patrónky beznádejných situácií, do sv. Františka z Assisi, patróna Talianska (dnes má sviatok) a Filipa Neriho, patróna Ríma, najveselejšieho svätca.

Keď som opúšťal Taliansko, bol som Alegro ma non troppo – Veselý, ale nie veľmi. Po nočnej ceste nás na Padánskej nížine vítali smutné topole, stále priesvitnejšie lesy zdola opadávajúcich osík, vždy zelené aleje pínií, krvavé lístie brečtanov a mĺkve kordóny platanov. Na hraniciach sa s nami rozlúčil Ennio Morricone a Frederik Chopin, radosť a smútok z uzavretia jednej etapy života. Vďačím Bohu, že mi dal vtedy zdravie, silu a dobré nervy, že som sa nezabil na cestách, nedostal infarkt a počas piatich rokov nikdy nebol chorý.

Viva Italia!

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Obec, kde sa nestrácajú eurofondy, stavia wellness centrum

Starosta Raslavíc Marek Rakoš dokázal za dva roky vybudovať 80 pracovných miest pre sociálne slabé skupiny.

DOMOV

Kaliňák prečkáva Plavčana v zahraničí, dosiaľ šlo o jeho hlavu

Minister vnútra je už dlhšie na dovolenke.


Už ste čítali?