Ladislav Lencz (*24.3.1927, +3.12.2010)

Autor: Jozef Mikloško | 5.12.2016 o 20:44 | Karma článku: 6,21 | Prečítané:  780x

Je tomu šesť rokov, čo nás opustil vzácny človek a priateľ Ladislav Lencz. Narodil sa v Nitrianskych Hrnčiarovciach, prežil trojročnú formáciu u jezuitov, aj ich likvidáciu v r.1950 s následnou trojročnou vojnou s lopatou v PTP.

Za totality sme spolu chodili na stretká rodín, aj deti mali spoločné stretnutia. Aj cez nich k nám chodili bratia z Taize, ktorí apoštolovali na Slovensku. Lenczovci vtedy zohnali Listy rodičom, ktoré v NSR cirkev každé tri mesiace posielala svojim členom od narodenia dieťaťa. Preložili ich, šírili sme ich ako samizdat. Rodičia si mohli prečítať čo ich čaká pri výchove a starostlivosti o dieťa.

Laco a aj jeho manželka Terezka boli činní aj v hnutí Fokoláre – diele Máriinom. Úzko spolupracovali s Cirkvou bratskou, najmä s básnikom Milanom Jurčom, ale aj s inými konfesiami. V mnohých názoroch a aktivitách predbehli svoju dobu, ktorá po r. 1989 v cirkevnej hierarchii nebola pripravená na zmeny.

Prvýkrát som Ladislava videl v r. 1968 v Blumentáli, keď múdro vystupoval v projekte Dielo koncilovej obnovy. Poslednýkrát v septembri 2008, keď sme spolu navštívili arcibiskupa S. Zvolenského.

21.9.2008 Združenie kresťanských seniorov organizovalo v Bratislave „Dni dialógu kultúr národov strednej Európy“. V programe bola aj púť seniorov zo Slovenska, Čiech, Maďarska a Rakúska v Marianke. Podľa prísľubu mal sv. omšu celebrovať o. arcibiskup. Laco sa pripojil ku mne s arcidiecéznym plánom pastorácie seniorov a návrhom na zlepšenie situácie stálych diakonov. Hovoril, že obnovu cirkvi možno začať od seniorov, mal k tomu 9-bodový premyslený plán pastorácie seniorov. Opísal aj návrh prípravy stálych diakonov, ktorých sme vtedy mali len 15. Ako administrátor internetového mesačníka Communio Misio, vydal 52 jeho čísiel, dve z nich (37 a 43) venoval stálemu diakonátu. Poprosil tiež o svoje zaradenie medzi stálych diakonov, aj za člena arcidiecézneho úradu pre pastoráciu seniorov, ktorý navrhol zriadiť. Pre neho to bol najvyšší čas, mal 81 rokov. Mrzelo ho, že na svoje návrhy nedostal odpoveď, bola to šanca pre cirkev a aj seniorov. Laco raz povedal: „Cirkev je moja najväčšia radosť a najväčšia bolesť.“

Napriek vážnej chorobe bol do konca života angažovaný v cirkvi. Dokončil štúdium teológie, zaviedol na Teologickej fakulte TU Univerzitu tretieho veku. Intenzívne sa podieľal na príprave prvého a druhého pastoračného plánu pre KBS, ktoré boli dobre vypracované, ale v praxi sa temer nerealizovali. Venoval sa aj prekladu kníh z nemčiny a maďarčiny a internetovému mesačníku Communio Misio. Stal sa známym blogerom, ktorý sa takto charakterizoval: „Vášnivo rád sa učím, vďaka tomu sa necítim starý. Učím sa od svojej manželky, detí, vnúčat - aj tým, že píšem blogy. Veľa som sa naučil od svojich študentov a od ľudí iných názorov. Čo som pochopil, snažím sa odovzdať druhým. Od Ježiša sa učím najťažšej disciplíne: byť láskavým človekom a pomáhať.“

Jeho najplodnejšie obdobie bolo v dôchodku. Najväčšiu zásluhu mal v príprave a presadení projektu etickej výchovy v školách, ktorý bol orientovaný na tých, ktorí nedostali v rodinách výchovu k viere a prosociálnosti. Predmet bol zaradený ako alternatíva náboženskej výchovy.

V roku 2002 mu lekári diagnostikovali a operovali rakovinu prostaty. Začala jeho krížová cesta, ktorá vyústila do intenzívneho duchovného života s každodennou návštevou omše, s modlitbami, adoráciou a návštevou chorých. Pokiaľ vládal, snažil sa o pohyb, zdravú stravu a netradičnú liečbu. Po ôsmich rokoch zápasu s chorobou prirodzenými prostriedkami sa vrátil ku klasickej medicíne.

Počas jeho posledných rokov mimoriadne prehĺbil a zdokonalil svoju duchovnú orientáciu. Pracoval do konca života, v tomto období napr. povedal:  

- Boh chce, aby sme prišli k Nemu očistený, dáva nám k tomu množstvo príležitostí,

- odovzdávam Bohu svoju bezmocnosť,

- obdobie po 80-tke je veľmi krásne, ak ho žijeme v dôvere s Bohom,

- ak to chceš Ty, Pane Ježišu, chcem to i ja.

V tomto období sa veľa modlil aj s manželkou na aktuálne úmysly: za jednotu v rodinách, medzi kresťanmi, na Blízkom Východe. Bolesti obetoval Bohu za svoje deti, Tomáša, Stana a Máriu, za vnukov, svojich predkov a spásu ich duší. Zomrel na prvý piatok. Jeho životné heslo bolo: „Blahoslavení sú ..., ktorí umierajú v Pánovi, nech si odpočinú od svojich námah, lebo ich skutky idú s nimi.“ (Zj. 14,13).

Jeho rozsiahle dielo si zaslúži odbornú analýzu a publikovanie.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Môže sa ľahko stať, že českú vládu povedie Slovák

Dôvody, pre ktoré by väčšina Čechov mala závidieť Slovákom ich politiku. Preferencie potvrdzujú, že tretina ľudí si ešte nevybrala.

ŠPORT

Milióny na jeho plat? Výskumy ukázali, že Sagan sa oplatí

Tím Bora-Hansgrohe zhodnotila prvú sezónu v najvyššej lige, očakával viac.

KULTÚRA

Star Trek mával smiešne masky a triky. Na nových častiach sa však nešetrilo

Na Netflixe sú prvé epizódy po desiatich rokoch.


Už ste čítali?