V predvečer Svätvečera

Autor: Jozef Mikloško | 23.12.2016 o 23:25 | (upravené 28.12.2016 o 7:45) Karma článku: 8,35 | Prečítané:  180x

Sú slová, melódie a obrazy, vyvolávajúce myšlienky, ktoré zo srdca nemožno vyhodiť, aj keby ste chceli. Takým je pozdrav z Ríma s textom Večné mesto je vyzdobené a vysvietené, pripravuje sa na Vianoce. Ale aj iné veci elektrizujú:

Mimózy, rododendrony a bugenvílie, ktoré farbou a vôňou pripomínajú krásu, svetlo a teplo Talianska. 

Zväzok čistého papiera, alebo prázdny zošit zdôrazňuje možnosť náhleho nápadu, či osvietenia mysle, ktoré je nutné zapísať.

More s nikdy sa nekončiacimi vlnami, šumením kamienkov po márnom útoku vody, vyvoláva myšlienky trpezlivosti a neústupčivosti.

Potôčik, ktorý sa stráca v piesku, to je nevyužitý talent človeka – pre vlastnú pasivitu, okolnosťi, či neprajnosťou iných.

Jesenné chlady s vôňou padajúceho lístia, ktoré signalizujú konečnosť bytia a krásu prírody, ktorá tu bude aj po nás.

Pasáže z Paustovského, Solženicyna, Bunina a Prišvina, so spomienkami na časy, keď som ich čítal prvýkrát.

Obraz neznámeho maliara plný radosti alebo smútku, ktorý provokuje premýšľanie o jeho príčinách.

Narodenie dieťaťa, o ktorom nevieme, aký osud ho čaká. Radostný, smutný, tragický – zostane to dlho tajomstvom.

Tvár starého človeka, pripraveného byť osožný, ale aj odísť a byť užitočný inde.

Tajomstvo utrpenia a smrti detí, ktoré za nič nemôžu, ale odišli od nás nečakane a smutno.

Spomienka na veľkých umelcov, ktorých pochovali v spoločnom hrobe a po rokoch za ich diela platia milióny.  

Myšlienka, že umenie je schopnosť zachytiť krásu, pravdu a radosť, nie šíriť strach, pesimizmus a depresiu.

Mnohé diela klasickej hudby ale aj ľudové piesne, bez ktorých by bol život omnoho chudobnejší.  

Vzrušujú detaily, v ktorých je skrytá niť inšpirácií, asociácií a rozvíjania nečakaných príbehov.

Dojíma ma aj let divých husí, ktorý vidno iba zriedka. Nevieš odkiaľ a kam letia, pomaly a trpezlivo mávajú krídlami, nik sa neulieva, počúvajú vedúceho, veria mu a letia za ním. Ak niektorá zaostane,  zvoľnia, ale pokračujú, vrátiť sa nedá. Cieľ nepoznajú, iba ho tušia, letia proti víchru a dažďu.  

Aj my sme ťažko lietali 40 rokov, často v kruhu. Mnohí nedoleteli, rezignovali, zahynuli, vrátili sa vystrašení. Dnes tiež nie je náš let ľahký.

Buninova myšlienka sa nedá krajšie napísať: „V ďalekej rodnej zemi osamelá, navždy zabudnutá celým svetom, nech odpočíva v pokoji a nech je navždy požehnané jej prevzácne meno. Je to naozaj tá, ktorej lebka s prázdnymi očnými oblúkmi a jej vybielené kosti ležia dnes niekde tam na zarastenom cintoríne zapadlého ruského mesta na dne hrobu bez mena? Je to naozaj tá, ktorá ma kedysi kolísavala v náručí?“  

V predvečer Svätvečera si spomeňme na naše mamy.

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Plavčan na tlačovej konferencii nehovoril pravdu

Minister školstva na tlačovej konferencii povedal, že hodnotiace kritériá boli známe v roku 2015. V skutočnosti boli schválené o rok neskôr.

KOMENTÁRE

Diabol, z ktorého sa zrodil boršč

Nebezpečná invázna rastlina zaplavila Rusko. Skúsenosti s ňou má aj Slovensko.

DOMOV

Prieskum: Súčasná koalícia by vládu nezložila, extrémisti klesli

Ak by sa voľby konali v júli, zvíťazil by Smer.


Už ste čítali?