Nostradamus predpovedal, že príde deň, keď sa kone ruských kozákov napijú z fontány na Námestí sv. Petra. Nestalo sa to, 15.10.2004 prišla od Volgy k Tiberu Armata Russa, ktorá bola predtým Armata Rossa. Reprezentovali ju Alexandrovovci, Zbor ruskej armády. Ich program bol na vysokej úrovni - speváci, tanečníci a hudobníci s ruskými nástrojmi. Totalitný režim ich využíval na propagandu, ale ich ľudové o širokých ruských stepiach nemali a nemajú páru.
V sále Pavla VI. vládol purpur. „Občana sveta“ - pápeža, priniesli na vozíku. Blýskalo sa ako za búrky, aj keď blesky boli zakázané. Zbor pápeža na 26. výročie jeho voľby privítal trojnásobným „urá“.
Zazneli piesne Matky Rusi: Sláviky, Kalinka, Svätá vojna. Sláviky, buďte ticho, nevyrušujte vojakov, nech si pred bojom pospia – zaznelo nežne s mandolínami. „Stavaj strana radnaja“ bol pochod do boja proti fašizmu s prenikavými trúbkami. Zazneli aj zbory z ruských opier a zo známych filmov o širokých stepiach, tajgách a riekach Sibíri. Talianom ulahodili Zborom Židov z Nabucca, zaspievali aj poľskú pieseň, dar pápežovi. Keď sa ho opýtali, čo mu to pripomenulo, pápež sa chytil rukami za hlavu, akoby spomínal. Počas koncertu tlieskal, v prejave povedal aj pár slov v ruštine.
Keď spievali poľskú pieseň, poľská veľvyslankyňa H. Suchocká netlieskala. Vraj túto ľudovú pieseň spievali Poliaci, ktorí prebehli k Rusom a dobíjali s nimi Poľsko. Isto to vedel aj pápež, ale chápal, že dnes ide o čosi iné. On, most Východu a Západu, ktorý sa toľko snažil, aby navštívil Rusko, sa dočkal aspoň návštevy Rusov vo Vatikáne.
Niektorí vatikánski veľvyslanci sedeli namosúrení. Jedna mi povedala, že netlieskala preto, lebo súbor jej pripomenul komunizmus, jeho ideológiu a zlo, ktoré aj tento zbor propagoval. Treba však rozlíšiť demagógiu komunistického vedenia od sovietskych umelcov. Potom by sme museli zavrhnúť všetkých hudobníkov, spevákov, filmárov, vedcov a spisovateľov, ktorých vynikajúce diela sa prezentovali pod rúškom úspechov komunizmu.
Väčšina ľudí v sále nič nevedela o ruskej duši, jej trápeniach a bolestiach, o zaostalom Rusku gniavenom zlom, alkoholizmom a utrpením. Kto z divákov poznal diela Puškina, Dostojevského, Tolstého, Bunina, Pasternaka, Solženicyna, Paustovského, Prišvina, Gorkého, Bulgakova, Jesenina, Vadimova, Kima, Šalamova a mnohých iných?
Ján Pavol II. zlo komunizmu prežil a predsa tlieskal. Keď mu prišlo „načaľstvo“ zboru gratulovať, napili sa vody zo žriedla blízkeho ich mentalite a histórii.