Do chrámu sv. Petra mi dovolili vojsť až na piaty pokus. Na krátke nohavice som si natiahol dlhé, veci z krátkych pískali. Vnuci sa tešili, že vchod k Ústam pravdy už zavreli, vraj nedávno mame klamali. Iba cez mreže videli tváre ľudí, ktorí tiež cigánili. Pri pápežskom paláci v Castelgandolfo nad jazerom Lago di Albano dron snímal vášnivé bozky pod závojom mladomanželov v stredných rokoch. Nesekírovali ich svokry, ale fotografista, kameraman, režisér a pilot dronu. Romantiku pokazila spálená pizza bianca, ktorá sa premenila na pizzu neru, keď sa kuchár zarozprával a dal nám ju come regalo (ako dar). Nebolo ľahké vybrať si zmrzlinu zo 150-tich možností, ani nájsť dobré miesto na získanie spiatočného lístka k Fontáne di Trevi. Okolité ulice sú preplnené, svedomití rodičia mali dlhými bužírkami priviazané o ruky po dve deti. Fontána fascinuje od r. 1762, denne sa z nej vyberie asi 3000 Euro. Na vrátnici konzervatória Santa Cecilia syna spoznali, na ulici znel spev, husle a klavír. Tieň na schodoch Piazza Spagna lemoval sediacich turistov - keď lízali zmrzlinu, policajt zapískal. Peknú čašníčku som pokladal za Slovenku, Rusku, či Ukrajinku, bola to Poľka. V kostolíku krstili dvojročného chalana. Niekoľkokrát ušiel, naháňali ho, keď mu kňaz obliekol košieľku, vyzliekol si ju a odhodil. Nakoniec ho krstný chytil a krst bol platný. Je pozoruhodné, že krízové Taliansko zasa vybudovalo nové autostrády, obchvaty a tunely, v ktorých sa navigátor nevyznal.
Na Piazza Navona bola klasika - maliari, muzikanti, speváci, kúzelníci. Hitom bola prakom strieľaná vrtuľka s lampičkou. Po ohnivej šou umelec nešiel s klobúkom k ľuďom, ale stál v strede priestoru a čakal tých, ktorí ho odmenili. Stretli sme aj portrétistu Leona z Alžíra, ktorého obraz už dvanásť rokov visí v Dunajskej Lužnej. Keď mu portrétovaná predstavila tri ratolesti, ktoré sa medzitým narodili, srdečne sa s nimi zvítal.
Na Piazza della Rotonda pri Panteóne na schodoch pred obeliskom sedel výber sveta. Obďaleč spieval country spevák, diváci ho počúvali a pozerali „one man šou“ nenápadného klauna. V zhustenom lieviku prechádzali rodiny s deťmi, vypasované dievky v minisukniach a ich potetovaní fešáci, dobre živených holohlavcov sprevádzali dámy so značkovými taškami. Starnúce vymaľované paničky dokazovali, že nestarnú, ich partneri s kryštálovými úsmevmi neúspešne tajili svoje roky. Je spravodlivé, že všetkým beží čas rovnako. Všade cítiť genius loci miest, ktoré v minulosti navštívili významné osobnosti. Keby preto všade dali pamätné tabule, nebolo by miesta pre okná.
Vtipný klaun tancoval s vnukmi. Kým som vytiahol mobil, hladkal už starých po plešinách, babky sprevádzal pod pazuchou, k ženám sa choval nonšalantne, pred rehoľníkmi sa modlil, rehoľníčkam dával svätožiaru z balóna. Urobil pár gest vyfešákovanému gigolovi v tmavých okuliaroch. Obecenstvo sa smialo, jeho atraktívna girl sa tešila fotografom. Indkám sa klaňal, Japonkám so zloženými rukami. Na korbu auta plného smetí, zobral divákom značkové tašky plné drahých vecí a „dával“ ich medzi odpadky. Keď všetci strnuli, popletené ich vrátil majiteľom. S Američanom si vymenil kovbojský klobúk za svoj zamastený. Nakoniec s mopom a nastaveným klobúkom chodil medzi ľudí a utieral z nich prach. Päť Euro, ktoré mu niekto dal, každému ukazoval, darovanú kreditku bez pinu veľkoryso vrátil.
Fontána s obeliskom na ktorom je vraj popol Caesara, šumela a mne napadol Sergej Jesenin: „Šum rezeda a fiala, mne z duše ťarcha spadala...“
Dlhé nosy im nenarástli
Via Margutta 51
Aj päťcentovka platí?
Pizza nera come regalo
Conservatorium Santa Cecilia
Krst platil!
