In Memoriam F.L. Bauer (*10.6.1924, + 26.3.2015)

Autor: Jozef Mikloško | 22.6.2018 o 20:08 | Karma článku: 2,48 | Prečítané:  422x

Iba nedávno som sa dozvedel, že profesor Friedrich Ludvig Bauer (FLB), u ktorého som na Technickej univerzite v Mníchove (TUM) strávil veľa mesiacov, zomrel. Krátko si na neho spomeniem.  

Bol Bavorák, uzavretej povahy. Nikdy nemal čas, ale vždy chápal situáciu. Bez neho by sa moje pobyty na jeho katedre neuskutočnili. Vždy, keď som k nemu na začiatku prišiel, dal mi univerzálny kľúč od všetkým miestností univerzity. Aj v noci som mohol byť vo veľkej knižnici a študovať originály Gaussa, Newtona a Langrangea. Bola to super dôvera „červenému špiónovi“ z Ostbloku, ktorú som nezneužil.

Oženil sa v r. 1949. Jeho mladá manželka spadla z koňa, ochrnula a zomrela v r. 1973. Druhýkrát sa oženil v r. 1974 so svojou študentkou, mladou matematičkou M.H. Vogg. Mali päť detí, občas som ich videl na seminároch a výletoch.

Bol známym numerickým matematikom a informatikom, spoluautor jazyka Algol 60, v ktorom všetci programovali, aj ja. Napísal veľa vedeckých článkov a kníh. Knihu o kryptografii – Decrypted secrets,  stále vydávajú. Bol v redakčnej rade špičkového časopisu Numerische Mathematik. Známa je jeho teoréma – Bauer-Fikeova o ohraničení vlastných hodnôt špeciálnych matíc. Ako emeritus bol zodpovedný za prípravu sekcie výpočtovej techniky v Deutsches Museum v Mníchove.  

Po nástupe na ÚTK SAV v r. 1963 mi vedúci oddelenia Ivan Plander dal za úlohu naštudovať novú Rombergovu metódu numerickej integrácie a vyskúšať ju na počítači. Originálna práca bola v švedštine, článok FLB bol vo francúzštine, mama mi ho preložila. Jednalo sa o metódu, v ktorej sa integrácia počítala lichobežníkovom metódou postupne  s polovičným krokom, pričom sa Langrangeovou extrapoláciou pre nulový krok Aitkenovou rekurziou vždy presnejšie počítal daný integrál. Túto myšlienku neskôr zovšeobecnili žiaci FLB - R. Bulirsch a J. Stoer.

Prvýkrát som stretol FLB na konferencii v Liblickom zámku ČSAV v r. 1964. Bol som mladý zajac, rok som pracoval na ÚTK SAV. Vystúpil som s príspevkom porovnávania numerických kvadratúr, aj Rombergovej metódy, na počítači ZRA-1. „Romberg“ býval najpresnejší, iba pre niektoré špeciálne typy integrálov, napr. s rýchlooscilujúcou funkciou alebo funkciou so singulárnymi bodmi,  nefungoval. To ma nadlho doviedlo k téme rychlooscilujúcich funkcií. FLB ma v Libliciach počúval, rovnako aj numerické hviezdy - I. Babuška, A.N. Tichonov, A.A. Samarskij, V.I. Sobolev a M. Práger.

V nádhernom odmäku r. 1968 som požiadal o najlepšie vedecké štipendium v Európe - Alexandra von Humboldta (AvH). Okrem mnohých dokladov som musel priložiť aj odporúčania matematických korifejov, mne ich dal prof. M. Fiedler z Prahy, W. Gautschi z Laffayette v USA a FLB mi vo vinárni kráľovnej Elišky v Brne na konferencii Equadiff 1968 podpísal, že ak štipendium dostanem, príjme ma na TUM. Dostal som ho v r. 1969, ale pre čakanie druhého dieťaťa som požiadal o preloženie na r. 1970. Nemci to akceptovali, doma sa normalizovalo, iba ťažko sa dalo vycestovať. Problémy tej doby som opísal v mojej knihe Ľudia a doba – z môjho života (MarenčinPT, 2017).

Nemci mi 10 mesačné štipendium v r. 1970 predĺžili na dva roky, doma to neodsúhlasili. S manželkou a dvoma deťmi som sa v januári 1971 vrátil domov. Na hraniciach mi zhabali kufor náboženských kníh a veľa listov. Do NSR som sa dostal až po 11 rokoch - v r. 1981, 1984 a 1987, vždy na 3 mesiace.

Som  vďačný  vedeniu AvH – H. Pfeiferovi, T. Berberichovi a D. Papenfussovi, za veľkorysú akceptáciu mojich vedeckých plánov, vedeniu ÚTK SAV - Štefanovi Petrášovi a Ivanovi Planderovi za podporu a porozumenie. Keď sa FLB stal v r. 1989 emeritným profesorom, v posledných dvoch pobytoch v r. 1995 a 1998 ma prijal jeho žiak Ch. Zenger. Rád konštatujem, že moje najlepšie matematické a aj literárne myšlienky, vznikli v Mníchove - Nemcom to nikdy nezabudnem.

FLB mi dôveroval, vždy mi umožnil plnú vedeckú slobodu na vlastnom výskume. Ticho knižníc a študovní mi dalo veľa do budúcnosti. Výsledky som publikoval najmä v zahraničí, prácu o systolických poliach na TUM, v Numeriche Mathematik vyšlo o asymptotických vlastnostiach kvadratúr. Doteraz sa teším, že moje cesty do Mníchova sa uskutočnili napriek tlaku totalitného režimu, atmosfére strachu z iných názorov. Našťastie, ani v socializme matematika neakceptovala iné názory. Som poctený, že do smrti budem patriť do rodiny 28.553 Humboldtistov z celého sveta, ktorí prežili to, čo ja a majú rovnakú kravatu, kalendár, aj spomienky.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Autorská strana Matúša Krčmárika

K riešeniu utečencov sme neprispeli ničím a ešte sa tým chválime

Po rokoch hovoríme stále to isté.

EKONOMIKA

Semafory majú tajné tlačidlo. Na čo slúži

Nie každý gombík spustí zelenú.

ŠPORT

Udrel súpera. Froome prišiel o pomocníka, vylúčili ho z Tour

Gianni Moscon v úvode 15. etapy udrel Elieho Gesberta.


Už ste čítali?