Ľudmila Mihalkovičová nedávno odišla

Autor: Jozef Mikloško | 25.10.2018 o 18:34 | Karma článku: 2,54 | Prečítané:  751x

Patrila do literárnej rodiny, mala štyri deti, dve z nich sú rehoľníčky - sestra Mária, Klariska a sestra Agnesa, Kanoniska sv. Augustína. Pri spomienke na ňu, spomeňme si aj na iných seniorov, ktorí sa nezištne venovali druhým.

Dlho som ju poznal, najmä z našich schôdzí, konferencií a púti. S Jánom Benčekom, zakladateľom a prvým predsedom Združenia kresťanských seniorov Slovenska (ZKS) založila v Bratislave, napr. v Rači, Starom a Novom Meste, viaceré kluby. Bola podpredsedníčka celoslovenského ZKS a predsedníčkou Bratislavského kraja. Aktívne pracovala aj ako členka KDH a Ústredia slovenskej katolíckej inteligencie. Aj po skončení funkcionárskej činnosti chodievala medzi nás, múdrymi radami a modlitbami nás podporovala.

Bola skromná, vždy usmievavá a priateľská, obrusovala hrany, podporovala jednotu, hľadala riešenia a spájala ľudí. Mali sme ju radi pre jej pokoj  a váženie slov. Bola veriaca, hľadala Božie kráľovstvo a jeho  spravodlivosť a všetko ostatné sa jej pridalo. Svojim životom ukazovala, že k trvalým výsledkom sa dá dopracovať len cez obetu a sebazaprenie. Vedela komu uverila a bola si tým istá. Poslednýkrát sme sa stretli nedávno na pohrebe, pamätám sa na jej úsmev aj pár slov, ktoré sme prehodili. Pozýval som ju na naše podujatia, sľúbila, že príde, ale už nepríde.

Mala vyvinutý cit pre pomoc druhým, pomáhala najmä seniorom. Patrila medzi tých ľudí, s ktorými sa dlhodobo stretáme a keď zrazu bez rozlúčky odídu, srdce zabolí nad tým, čo všetko sme im ešte nepovedali a už nikdy nepovieme.

Bola ctiteľkou Matky Božej, s manželmi Bezákovcami organizovali prácu Misie Máriinej. Za totality viedli stretká tajnej cirkvi, vyučovali náboženstvo po bytoch. Keď v roku 1968 navštívili Rím, ponúkli svoje služby misiám v zahraničí. Biskup Pavol Hnilica im povedal: „Vráťte sa na Slovensko, tam je dosť misijnej práce.“

Aj tohto roku žltne lístie. Ohňostroj farieb zahýri, večné vetvy borovíc a jedlí zašumia pieseň rozlúčky. V chladnom ovzduší ožijú spomienky, radi sa vraciame ku koreňom. Onedlho nad vyzdobenými hrobmi zablikocú svetielka a s láskou si spomenieme na tých, čo tu nedávno boli - aj Ľudmila patrí medzi nich.

Smrť nie je záverom nezmyselnej drámy, ňou sa život nekončí, iba mení. Tí, čo tu zostali, preberú štafetu a budú sa snažiť splniť aj jej neuskutočnené nádeje. V nostalgii zomierajúcej prírody už v miazge stromov prúdia prísľuby novej jari. Máme v nebi novú orodovnicu, ktorá nezabudne na tých, ktorí tu ešte bojujú. Po 82 rokoch putovania, spi svoj večný sen, oddýchni si. Ďakujeme Ti za všetko dobro, čo si urobila.     

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Stĺpček Beaty Balogovej

Aj kvôli Dankovi sa titul nosí ako nevkusná kravata

Dankova investícia do vzdelania devalvuje akadémiu.


Už ste čítali?